Vsevolod Michajlovič Garšin

ruská, 1855 - 1888 statistiky

Nahrávám...

Životopis

Narodil sa 14. februára 1855 v Jekaterinoslavskej gubernii v schudobnenej šľachtickej rodine. Otec bol kyrysnícky dôstojník a matka dcéra námorného dôstojníka. Jeho prvé detské dojmy sa spájali s atmosférou pluku, životom vojakov z povolania. Keď mal päť rokov jeho rodičia sa rozišli a to zanechalo v jeho povahe ťažké, nezmazateľné stopy. V rokoch 1864 - 1874 Garšin študoval na jednom z petrohradských gymnázií. Veľmi zavčasu sa uňho prebudil hmlistý pocit nevyhnutnosti zápasu so "zlom celého sveta", potreba zariadiť "šťastie celého ľudstva", ako spomínali Garšinovi spolužiaci. K rokom na gymnáziu sa viažu aj prvé literárne pokusy. Neprijali ho na univerzitu, tak s nevôľou šiel študovať na Banský inštitút. Táto budova susedila s Akadémiou výtvarných umení, kde sa zoznámil s krúžkom mladých umelcov. Priateľstvá, ktoré vznikli medzi nimi a Garšinom, pretrvali celý život a ovplyvnili aj jeho literárnu tvorbu.
Prvá uverejnená poviedka Pravdivý príbeh o schôdzi zastupiteľstva v N. (1876) satirickým spôsobom vysmieva zasadanie zemstva. Štúdium banského inžinierstva nedokončil. V apríli 1877 Rusko vyhlásilo vojnu Turecku. Zo sympatie k oslobodeneckému boju Bulharov, Srbov a Čiernohorcov sa Garšin prihlásil do armády ako dobrovoľník. Zážitky z tejto vojny našli odraz v jeho poviedke Štyri dni (1877), kde hrdina popri neznesiteľných fyzických útrapách prežíva ešte horšie muky, spôsobené neodbytnými úvahami o tom, čo a kto je pravou príčinou tohto neprirodzeného, neľudského stavu, v ktorom sa ocitajú tisíce nevinných ľudí. Neskôr vychádzajú aj poviedky Boj o Ajaslar (1877), Veľmi krátky román (1878), Zbabelec (1879) a Zo spomienok radového vojaka Ivanova (1882). V auguste 1877 v bitke pri Ajaslare bol Garšin ranený do nohy a po dlhom liečení odišiel do výslužby. Po skončení vojny sa venoval výlučne literatúre a stal sa prispievateľom Otečestvennych zapiskov.
V poviedke Príbeh (1878) a jej pokračovaní Nadežda Nikolajevna (1885) Garšin umocňuje tragédiu hlavnej postavy ustavičným vedomím vlastnej bezvýchodiskovej, beznádejnej situácie. Garšinovi hrdinovia nemajú možnosť napraviť svoje omyly a byť šťastní. Za najlepšiu jeho poviedku sa považuje Ohnivý kvet (1883). Šialeného hrdinu poviedky spaľuje ušľachtilá vášeň - zachrániť ľudstvo pred zlom.
Garšinov blízky priateľ ruský maliar I.J. Repin, hovoril, že ho vždy prekvapovala pečať odsúdenosti, zániku na Garšinovej tvári. Už v gymnaziálnych rokoch trpel záchvatmi nervovej choroby, ktorá sa časom zhoršovala. V stave hlbokej depresie v marci 1888 ukončil svoj život samovraždou.

Zdroj životopisu: mikesh.szm.com

Populární autoři: