Vladimír Haratík

slovenská, 1960 statistiky

Nahrávám...

Životopis

Dátum a miesto narodenia:
14. 08. 1960 Martin

Oblasti záujmu:
próza

Životopis autora:
Narodil sa v Martine 14. augusta 1960. Po skončení gymnázia pracoval ako robotník v Závodoch ťažkého strojárenstva, v r. 1988 – 1989 pôsobil ako vychovávateľ v strednom odbornom učilišti v Martine, v r. 1989 – 1992 ako zmenový majster vo Vzduchotechnických montážach, v r. 1992 – 2003 pracoval vo firme Elchem v Bratislave. V r. 2003 si urobil zváračský kurz a pracuje v Stavimexe.

Literárna tvorba - próza:
Vojna psov (1997), Slepé uličky (2000), Sladký jed (2003), MUDr. Láska (2004)

Literárna tvorba - rozhlasová tvorba:
Živá vodka (2004)

Charakteristika tvorby:
Autor vkročil do literatúry veľmi smelo. Do písania ho ženie dravá túžba vyjadriť sa bezprostredne, prirodzene, neučene, akoby nepoučene, no nepoučenosť je len zdanlivá. Jeho „hrdinovia“ stále dostávajú od života facky, a napriek tomu zostávajú nepoučiteľní. Autorov záber do skutočnosti je priamy: tne do živého, triafa priamo a bez bočných úmyslov, a hoci jeho príbehy vyznievajú niekedy smutno, cítiť v nich autorskú radosť zo zásahu; ide pritom o radosť zo samého príbehu, bez didaktizovania a poúčania. V tom je pôsobivosť jeho prozaických textov, či už sú zamerané na politické témy (Vojna psov), tému alkoholu a iných závislostí (Slepé uličky) alebo na „vojnu“ vo vzťahoch muža a ženy. Autorovi nejde pritom o pocity či city postáv, ale o pravdu takú, ako ju vidí on; ide pritom až o akési sprisahanie medzi postavou a autorom – autor podáva vonkajšie, chladné opisy ich situácií, pričom mu záleží väčšmi na posune deja ako na explicitnom „filozofovaní“. Vojna psov sa pokladá za prvý akčný slovenský román. Ide priam o politický thriller, a zdá sa, že práve na takúto tému je autorov literárny talent stavaný – v beletrii zameranej na politiku sa môžu najlepšie uplatniť jeho vlastnosti prozaika. Slepé uličky obsahujú dve novely a šesť poviedok. Šesť poviedok s podtitulom Poviedky o samote a pití pritom tvorí samostatný príbeh podaný vo fragmentoch. V novelách ukázal, že ak rodičia pokladajú starosti svojich detí za „pubertálne pletky“, výsledok môže byť tragický. Haratík neraz balansuje na pokraji grotesky či karikatúry, inokedy – najmä v poslednej knižke, v zbierke poviedok s lekárskou tematikou MUDr. Láska – zasahuje do satiry. Svoj literárny svetonázor v nej obnažil na najvyššiu možnú mieru. Niektoré prózy zostávajú kritickými črtami, no možno z nich vyčítať, že aj lekár je len človek, robí podobné chyby ako ostatní ľudia, tiež ho všeličo bolieva. V poviedkovom súbore sú hlavnými postavami lekári (zubárky, chirurgovia, gynekológovia, pediatri i vojenský lekár) – zdôraznená je pritom vždy ich ľudská stránka. Autor si dal záležať na odbornom jazyku v jeho slangovej podobe, ukáže nám svoje postavy v práci, no dôraz kladie na ich súkromie. Naznačuje nám – v tomto zmysle bol výstižný pôvodný názov jeho próz – že aj Hippokrates bol len človek.

Monografie a štúdie o autorovi:
Nazvať sa pesimistom je obrovský optimizmus. Rozhovor so spisovateľom Vladimírom Haratíkom. In: Knižná revue, 21. január 2004, s. 12. Pripravil Marek Kopča.

O autorovi:
"Podľa môjho názoru ešte na Slovensku nebola napísaná kniha, v ktorej by boli kríza manželských vzťahov a kríza ich častí (prosté zlyhanie jednotlivca ako človeka) vykreslené priamočiarejšie, presnejšie, presvedčivejšie ako v oboch prózach Vlada Haratíka."
Michal Dzúrik

"Fantáziu má Haratík bohatú – a slúži mu na chválu, že i to, čo si vymýšľa, si vymýšľa hodnoverne. Vďaka tomu môže fantázia v jeho próze veľmi často zastupovať skúsenosť, a hranica medzi nimi je podobne nejasná... Zotretá hranica medzi fantáziou a skúsenosťou je však jednoznačnou prednosťou próz Vlada Haratíka."
Ľubomír Feldek

Autor o sebe:
Moje knihy sa končia tragicky, lebo konanie postáv nemožno nazvať inak ako sériou nesprávnych rozhodnutí... Dobro nad zlom samo osebe nikdy nezvíťazí. Vždy mu treba pomôcť. Preto urobiť náhly obrat na posledných piatich-šiestich stranách, aby sa kniha skončila happyendom, sa mi zdá hlúpe.

Zdroj životopisu: http://www.litcentrum.sk/39933

Populární autoři:

Jozef Horák

1907 - 1974