Koupit knihy

Vladimír Bakoš

slovenská, 1949 - 2009


Nahrávám...

Životopis

Bol slovenský filozof. Absolvoval FF UK v Prahe (1972); tamtiež PhDr. 1976 (dizertácia Karel Havlíček a Ľudovít Štúr. Pokus o nárys niektorých otázok ich diela a činnosti). Kandidátskú dizertačnú prácu Pozitivistické myslenie na Slovensku v medzivojnovom období (K vplyvom českej pozitivistickej filozofie v slovenskej kultúre) obhájil na FÚ SAV v r. 1979. V r. 1992–95 pôsobil vo funkcii podpredsedu SAV a koordinoval činnosť vedeckých pracovísk sociálnych a kultúrnych vied SAV.

Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti venoval pozornosť širokej oblasti kultúrnych a myšlienkových dejín so sústredením na dejiny slovenského myslenia v 20. storočí s osobitným zreteľom na otázky slovensko-českých vzťahov. Svoj výskum pôsobnosti a odozvy českej filozofie a vedy na Slovensku s osobitným zreteľom na podoby pozitivistického myslenia publikoval v monografii Filozofické myslenie na Slovensku v medzivojnovom období 1918–1938 (1988). V práci ukázal na špecifický ráz českého myslenia pozitivisticko-realistickej orientácie (J. Tvrdý, J. Král), v ktorom je zreteľný pokus korigovať ortodoxný pozitivizmus českej i európskej proveniencie (v chápaní metafyziky, ontológie i noetiky). V tomto smere zapôsobilo české myslenie aj v slovenskom prostredí, či už na žiakov J. Tvrdého (P. Brosz, K. Kattoš, S. Štúr), alebo kritických oponentov (I. Hrušovský). Dielu a mysleniu uvedených postáv ako aj vplyvu T. G. Masaryka (na S. Štúra, A. Štefánka), resp. ideí novopozitivizmu (u I. Hrušovského), venoval osobitnú pozornosť. Práca predstavuje prínos predovšetkým z hľadiska vecného a faktografického zmapovania problematiky. Vlastné skúmanie zložitého procesu formovania podôb slovenského myslenia v prvej polovici 20. stor. sumarizoval v monografii Kapitoly z dejín slovenského myslenia (1995). Popri problematike pôsobnosti českého filozofického myslenia na Slovensku a jeho odozvy v slovenskom prostredí a problematiky scientistickej iniciatívy vo vývine slovenskej vedy a filozofie v desaťročí 1937–48 (osobitne aktivity Spolku pre vedeckú syntézu a filozofického scientizmu Igora Hrušovského), predstavuje vlastné jadro práce výskum problematiky národa a nacionalizmu: ideových konfrontácií národného konzervativizmu s masarykovsky inšpirovaným pokrokárstvom, Masarykovho chápania slovenskej otázky, podôb ideológie čechoslovakizmu, kresťanského nacionalizmu ako štátotvornej ideológie Slovenského štátu, Tisovej koncepcie národa a nacionalizmu, dvoch koncepcií národa – ako etnicko-kultúrneho spoločenstva a štátno-politického (teritoriálneho) celku – a ich premietnutia v dvoch podobách nacionalizmu, resp. v diametrálne odlišných kultúrnych a myšlienkových orientáciách. Metodologicky je v jeho prácach znateľný príklon k pozitivistickej metóde v historiografii. Pri interpretácii dobových názorových koncepcií sa prejavuje jeho úsilie dať viac prehovoriť reči historických faktov a potlačiť vlastnú názorovú intervenciu do ich výkladu, aby sa nedopustil nadinterpretácie, ktorá sa v duchu a záujme vládnucej ideológie marxizmu-leninizmu vyžadovala viac-menej aj od historikov filozofie. Zatiaľ čo ohraničenia spomenutej metodologickej a interpretačnej zdržanlivosti sa prejavili najmä v prvej jeho uvedenej monografii, v druhej sú jeho analýzy zreteľne uvoľnenejšie, ale pritom primerane interpretačne korektné a bádateľsky dôkladné. Obe práce (a rad štúdií) sa pokúsili revitalizovať tradičný kultúrno-historický prístup v slovenskej historiografii.(zdroj životopisu: https://www.phil.muni.cz/fil/s...)

Přidat ocenění

Ocenění

U autora není zatím žádné literární ocenění.

Populární autoři:

Karel Čapek

1890 - 1938