Rudolf Schuster životopis

slovenská, 1934

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Životopis

Vzdelanie získaval v Košiciach, kde vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú, v rokoch 1954–1959 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval odbor inžinierske staviteľstvo. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní vedeckou ašpirantúrou z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, kde získal v roku 1984 titul CSc..
od 1964–1990 bol aktívnym členom KSS, často vypovedal proti politicky nekorektným spoluobčanom
Od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave, v rokoch 1960–1962 bol asistentom v Slovenskej akadémii vied, v rokoch 1962–1970 pracoval vo Východoslovenských železiarniach v Košiciach ako referent, v rokoch 1971–1974 bol vedúcim sekretariátu a technickým asistentom podnikového riaditeľa vo Východoslovenských železiarniach. V rokoch 1974–1979 pracoval na národnom výbore mesta Košice ako podpredseda pre služby, v rokoch 1979–1983 ako prvý podpredseda pre ekonomiku a v rokoch 1983–1986 sa stal prvý raz primátorom mesta Košice. V rokoch 1986–1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1990–1992 pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v Kanade a v rokoch 1993–1994 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Bratislave. V rokoch 1994–1999 pôsobil po druhý raz vo funkcii primátora mesta Košice, v rokoch 1998–1999 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (od októbra 1998), pôsobil tiež ako člen Výboru pre kultúru a médiá (6. november 1998–16. marec 1999), člen Výboru pre ľudské práva a národnosti (od 16. marca 1999 do 29. mája 1999) a člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. V priamych voľbách v dňoch 15. a 29. mája 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, inaugurácia prebehla 15. júna 1999 a zvolený bol na funkčné obdobie v rokoch 1999–2004.

Keď sa stal druhý krát primátorom mesta Košíc, tak z ekonomicky silného mesta behom pár rokov spravil najzadlženejšie mesto Slovenska, zaslúžil sa o jazvu na tvári historického centra v podobe umelého potoka - budovy vo vlastníctve mesta predával za symbolické ceny osobám dovodne podozrivým na previazanosť so zločineckými skupinami, mnohí z nich sa mu odvďačili sponzorovaním jeho prezidentskej kampane. Ako prvý prejav nového prezidenta si vzal na mušku svoje ubytvanie a sťažoval sa, že mu manželka musí variť na dvojplatničke (zabudol, že pred rekonštrukciou on sám odmietol prezidentský zámoček a že dostáva prezidenstský plat) . Bol to prezident tisícov faux pas - keď potriasal pravicami mnohým členom kráľovských rodín, nútil ich kuť rýle a motyky v jeho rodisku, skoro každej politicky činnej osobnosti stačil podarovať drienkovicu nevalnej kvality (domáce pálené trpkej chuti), ako cestovateľ - prezident porušil mnohé medzinárodné nariadenia a zo zásady nekončil, či nekorigoval dovolenky so spoločenskými tlakmi, keď umreli vojaci počas zahraničnej misie neprerušil dovolenku v Brazílii, keď sme odhlasovali vstup do Eu a čakalo sa na jeho podpis, tak dovolenkoval s ukrajinským prezidentom, ako jediný prezident SR zažaloval svojho ošetrujúceho lekára, vyjadril sa, že ho chceli otráviť, že na neho strielali (výstrely počula aj jeho manželka - ako jediná), nechával si prezidentské dary, prezidentskú milosť udelil športovcovi, ktorý opitý zrazil človeka, ako zarputilý komunista vymazal svoju minulosť a konvertoval na kresťanstvo, preobliekol hradnú stráž, zaviedol fukciu prezidentský fotograf...

Ocenění (3)

2008 - Cena Miroslava Ivanova (Celoživotní dílo - zvláštní cena)
2007 - Cena Egona Erwina Kische - kniha Aljaška
2002 - Cena Egona Erwina Kische - kniha Muž s dvoma srdcami