Rudolf Hrčka životopis

slovenská, 1950

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Životopis

Detstvo prežil na periférii Bratislavy, v starej Petržalke a potom na Patrónke. 50-te a 60-te roky. Panovala tam pokojná, preňho až príliš ospalá atmosféra. O to viac ho lákalo mesto. Bol tam rozhlas, chodili tam električky a pekne oblečení ľudia. Neskôr k nim pribudli iné zázraky prebúdzajúce jeho fantáziu. Jeho rodičia nemali nič iba deti. Dve sestry a Rudolfa. Otec bol šikovný strojný zámočník a mama virtuózna kuchárka. Varila však iba pre nich – tri večne hladné krky. Dali im prekrásne detstvo. Rudolf sa učil dobre mal nadanie na hudbu. Od 14 do 18 rokov hrával v beatovej skupine na basu. Medzitým nezvykol robiť nič užitočné, iba lyžoval, randil a hral tenis. Po maturite promoval na Lekárskej fakulte v Bratislave a po nej strávil 5 rokov v základnom výskume na Slovenskej akadémii vied. Stereotaxia krysích mozgov. Od roku 1980 už na troch rôznych bratislavských klinikách liečil ľudí. Ostatných 35 rokov sa venuje gastroenterológii a najostatnejších 15 rokov sa snaží presviedčať pätdesiatnikov a starších, aby si dali včas vyšetriť hrubé črevo a zbytočne neumierali na kolorektálny karcinóm. Oženil sa s prekrásnym, tolerantným stvorením. Snažili sa spolu vychovať zo svojho jedináčika statočného človeka. Má stále rád všetko, čo mu dokáže urobiť radosť – od makových lokší a fazuľovej polievky, cez čistý tenisový úder, krásny úsmev, vykopanú studňu, vyliečeného pacienta, až po nové fascinujúce objavy z mikrosveta, či príjemný pocit tepla sálajúceho z kozubu na stále unavenejšie nohy. Pod starosť objavil novú radosť. Písanie. Až takú, že už popísal vyše 300 strán. A strašne rád by sa už stal dedom. Asi radosť posledná, ktorú však, ak pán Boh dá, už nič neprekoná. Možno iba písanie o nej. (zdroj životopisu: https://slovenskyspisovatel.sk/autori/rudolf-hrcka/)

Ocenění