Robert Bielik

slovenská, 1963 statistiky

Nahrávám...

Životopis

Oblasti záujmu:
próza, poézia

Životopis autora:
Narodil sa 15. septembra 1963 v Leviciach. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Spolu s J. Litvákom zostavil antológiu slovenskej duchovnej poézie Stratená v ľaliách. Žije v Bratislave.

Literárna tvorba - próza:
Ukrižuj sa (1996), Gompa – kláštorný denník (2001)

Literárna tvorba - poézia:
Splny na inom nebi (1991), Rehoľa márnomyseľných bratov (1992), Prenášanie grálu (1996), Mandragora (1997), Barbar(u)ská ruleta (1998, spolu s J. Litvákom, A. Turanom a K. Zbružom), Mesačný brat (1999), Vlčí ruženec (2003), Sansilia (2006)

Charakteristika tvorby:
Robert Bielik vstúpil do slovenskej literatúry zbierkou poézie Splny na inom nebi. Zbierka je členená do piatich cyklov (Letci, Maliari, Bojovníci, Včely a Panny), ktoré svojou surreálnosťou a symbolickou preexponovanosťou nadobúdajú podobu teologicko-filozofického traktátu. Zbierka je zaťažená krvopotným predieraním sa k zmyslu ukrytému v húští metafor, parafráz, termínov, metatextov, ťažkopádnych a monštruóznych barokových viet. Autorovo smerovanie k vizionárstvu, kazateľstvu, mučeníctvu a pustovníckemu životu v jaskyni je zavŕšené v zbierke príznačne nazvanej Rehoľa márnomyseľných bratov. Bielikova poézia ovplyvnená biblickou a stredovekou kresťanskou rétorikou so všetkými jej skostnatenými zvratmi a archaickou lexikou je prestúpená prekvapivými metaforami a renesančnou karnevalovou ohyzdnosťou. Ústrednou líniou zbierky je zobrazenie smrti. Kniha je doplnená kresbami autora, ktoré ešte viac umocňujú jej pochmúrnu atmosféru. Symbolika je tu oproti debutu stíšená, apolegetický charakter si však zachovala. V Bielikovej poézii sa najvýraznejšie zo všetkých autorov „barbarskej generácie“ prejavuje problém príslušností, ich hľadania a definovania. Pohyb od extatických stavov k pokore, vyjasňovanie si vlastných postojov, syntéza viet z populárno-vedných publikácií a učených scholastických dišpút, prebujnená intertextualita a košatá syntax robia z Bielikovej poézie recepčne náročné, hermeticky uzavreté texty. Inšpiráciu tajnými knihami, bogomilskými apokryfmi a inými herézami preniká potreba nájsť pravú vieru. Hľadanie jej pravej miery je ústrednou témou autobiografickej prózy Ukrižuj sa! V zbierke Mandragora sa Bielikov jazyk zjednodušuje, zbavuje sa umelých konštrukcií. Na rozdiel od prvých dvoch zbierok sa v Mandragore okrem čisto kresťanských motívov nachádzajú aj prejavy svetovej ekumenickej eklektiky. Tradičné európske herézy a mystika sú prepojené s filozofickými konštantami budhizmu a taoizmu, náboženstvo a filozofia s ezoterikou. Dôležitý je v nej dvojznačný symbol hada – zvodcu z Edenu, ukrutníka, otca úsmevu a lásky. Parafrázy textov orientálnej proveniencie sa v Mesačnom bratovi menia na opätovné vyjasňovanie si pozícií, hľadanie všeobjímajúcej lásky a konfesného dobrodenia. Druhá časť zbierky je napísaná viazaným veršom. V podobnom duchu sa nesie aj posledná Bielikova básnická zbierka zostavená z cyklov viazaných modlitebných štvorverší Vlčí ruženec. Cestovateľské a duchovné zážitky z niekoľkomesačného pobytu v Indii a tibetských kláštoroch pretavil do prózy Gompa. Vysoko estetizovaný prozaický text nasýtený meditatívnymi pasážami, cestopisnými vsuvkami a úvahami o relatívnosti každého pojmu a utrpenia je doplnený krátkymi básňami a čiernobielymi obrazmi plávajúcich oblakov.
Patrik Oriešek

O autorovi:
Robert Bielik sa vo svojom básnickom debute usiluje uchopiť problematiku ľudskej existencie v širších než len bezprostrednou osobnou skúsenosťou, resp. časovo a geograficky vymedzeným spoločenským systémom určovaných súvislostiach. Opiera sa preto akoby o takmer celú historickú skúsenosť ľudstva – prinajmenšom od dôb antických – a, pretaviac ju cez filter vlastnej empírie a interpretácie, podáva o nej „nové“ svedectvo. Zároveň vychádza z najvýbojnejších prúdov slovenskej lyriky posledných desaťročí, ale aj zo svetovej poézie – to je uznanie, nie výčitka.
Igor Hochel

Bielikove zvláštne, filozoficko-poetické texty si vyžiadali aj zvláštny, osobitý tvar, pripomínajúci síce niekedy svojou nespútanou fantáziou Rimbauda (Sezóna v pekle), no v oveľa väčšej miere mystické texty siahajúce od Biblie až po heretikov rôzneho formátu a strihu. Svet je tu prefiltrovaný do symbolických, mnohovýznamových obrazov, vízií a symbolov, ktoré chcú vysloviť akési vnútorné, naliehavé a burcujúce posolstvo.
Ivan Mojík

Autor o sebe:
Ak vezmem do úvahy to, čomu venujem viac času, potom som najmä maliarom. Keď som doma, usilujem sa maľovať päť až šesť hodín denne. Ale z hľadiska toho, čo pociťujem ako mapovanie vnútorného stavu, v ktorom sa práve nachádzam, je pre mňa silnejšia literatúra. Aj jej výrazové prostriedky sú väčšie, lebo sú založené na jazyku, a ten je jednoducho presnejší. Môžem sa v ňom pohybovať od hmlistých, náznakových farebných metafor až po exaktný jazyk filozofie alebo matematiky, a to je vo vizuálnom umení nemožné.
Čítam filozofickú, teologickú a psychologickú literatúru, kalkulovanie v zmysle nejakých literárnych stratégií a postupov je mi dosť cudzie a cudzie sú mi aj prvky ako fantazijnosť, tajomstvo a podobne. Keď si spomeniem na texty a autorov, ktorí ma oslovili, boli to trpezliví pozorovatelia vlastných vnútorných pohybov a nemilosrdní likvidátori konvenčných mechanizmov sociálnej sebaúcty. Takmer sa o nich dá povedať, že nijaký príbeh si nevymysleli. Liečili mi traumy, lebo od nich som sa dozvedel, že vo vesmíre existuje človek, ktorý je na tom podobne ako ja. To ma oslobodzovalo.

Zdroj životopisu: http://www.litcentrum.sk

Populární autoři:

Krista Bendová

1923 - 1988