Ladislav Ballek

slovenská, 1941 - 2014 statistiky

Nahrávám...

Životopis

Narodil sa 2. apríla 1941 v Teranoch v rodine colníka. Detstvo prežil v Dudinciach a Šahách, kde vychodil základnú školu a gymnázium. Po maturite roku 1959 študoval slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Vysokoškolské štúdium zavŕšil roku 1963 a po návrate zo základnej vojenskej služby bol rok učiteľom na základnej škole v Habovke.

Roku 1966 sa stal redaktorom Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici a roku 1968 redaktorom kultúrnej rubriky krajského denníka Smer. Roku 1972 prešiel pracovať do redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, kde sa neskôr aj presťahoval a trvalo usadil.

Roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, roku 1980 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a roku 1984 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, kde pôsobil až do jeho zániku koncom roku 1989. Potom bol na dlhodobejšom tvorivom štipendiu. Od júna 1992 je poslancom Národnej rady SR za Stranu demokratickej lavice.

Knižne debutoval novelou Útek na zelenú lúku (1967). Zobrazil v nej mravný konflikt mladého človeka, ktorý spontánne, ba až živelne reaguje na krivdu a nepochopenie dospelých a chce ich ignorovať. Po čase však zistí, že jeho vzbura je márna a navyše ohrozuje takých ľudí, ako je on, a tým ešte znásobuje ich krivdu. Tento stav bezvýchodiskovosti rieši dobrovoľným odchodom zo života. Druhá kniha, novela Pút' červená ako tália (1969) je príbehom muža na sklonku života, ktorý chce spoznať príčiny dávnejšej rodinnej tragédie. Za toto poznanie musí však zaplatiť únavným putovaním, na konci ktorého je vlastné sebazničenie. Pritom pochopí, že cesta k odhaleniu vnútorného života človeka je neprekonateľná, ale nie márna, lebo obohacuje človeka prinajmenšom o rozmer túžby dotknúť sa neuchopiteľného. Ďalšia novela Biely vrabec (1970) je opäť príbehom frustrovaného hlavného hrdinu, ktorý sa napriek dobrému materiálnemu zabezpečeniu nevie vyrovnať s neúprimnosťou konvencií, často vyúsťujúcich až do pokrytectva. Na rozdiel od prvých dvoch noviel je kompozične vybudovaná na princípe epickej montáže. Všetky tri novely ideovým vyznením a neskrývanou metaforikou smerovali ku kritike rozkladu morálnych hodnôt totalitnej spoločnosti.

Druhé obdobie tvorby L. Balleka je charakteristické autorovým ukotvením v krajine svojho detstva a mladosti a v spoločenskom prostredí malého pohraničného mesta, charakteristického viacnárodným zložením obyvateľov. Román Južná pošta (1974) má originálnu kompozíciu voľne nadväzujúcich próz. Ich zjednocujúcim činiteľom je postava hlavného hrdinu, postupne dospievajúceho chlapca, ktorý vlastnou optikou vníma a hodnotí okolitý svet a jeho protagonistov. Z tohto poznania autor dedukuje, že rozhodujúcim obdobím v živote človeka je detstvo a dospievanie. V tomto spoločenskom prostredí, časovo presne situovaného do prvých povojnových rokov, sa odvíja aj príbeh románu Pomocník (1977). Dominuje v ňom vzťah dvoch mužov, majstra mäsiara a jeho pomocníka. Kým prvý chce po otrasnej vojnovej skúsenosti naplniť svoj vysnívaný ideál mierového života statočnou prácou, jeho živelný, prefíkaný a v praktickom živote vynachádzavý protipól nemá nijaké morálne zábrany. Svojím konaním síce pomôže majstrovi k materiálnemu bohatstvu, ale za cenu popretia všetkých mravných hodnôt. Majster si však napriek absolútnej životnej prehre zachová poslednú štipku mravnosti a odchádza. Jeho konanie možno chápať aj ako autorovu výzvu predstaviteľom predchádzajúceho režimu. Román je zároveň široko koncipovanou freskou spoločenskej atmosféry malomestského prostredia na hranici dvoch štátov v pohnutých povojnových rokoch všeobecného nedostatku, keď túžba prežiť a zabezpečiť si budúce spoločenské postavenie spôsobuje dramatické strety záujmov rôznych spoločenských vrstiev. Obraz tohto prostredia približne v tom istom období ešte viac rozšíril v rozsiahlom románe Agáty (1981). Kompozične je postavený na voľne nadväzujúcich príbehoch viacerých postáv, ktoré ako reprezentatívne vzorky svojho sociálneho prostredia odhaľujú typickosť ich zmýšľania, záujmov a nazerania na lokálne i širšie spoločenské a politické udalosti. Neschopnosť prekročiť svoje úzkoprsé záujmy a obmedzenosť malomestského prostredia ich však neraz dostáva do tragických situácií. Výber troch fabulačne uzavretých próz z románov Južná pošta a Agáty vyšiel pod názvom Kraj za vinicami (1983) a bol určený mládeži. V nasledujúcom románe Lesné divadlo (1987), ktorého príbeh sa odohráva vo vojenskom prostredí na štátnych hraniciach, nastolil mravné otázky mužskej ctia zodpovednosti i schopnosti znášať dôsledky svojho konania i mylných rozhodnutí. Román Čudný spáč (1990) je spoločenskokritickou analýzou normalizačného obdobia na Slovensku s výrazným akcentom na generačné vzťahy medzi otcami a synmi, keď tí prví precitajú zo svojich snov a túžob, lebo si začínajú uvedomovať, že život ich potomkov je nasmerovaný niekde celkom inde. Tí však zasa nevedia, že z kontinuity života sa nedá vymaniť.

L. Ballek zomrel 15. apríla 2014.

Zdroj životopisu: Kalendáre spisovateľov

Populární autoři:

Rudolf Sloboda

1938 - 1995
Hana Zelinová

1914 - 2004