Jaroslav Chovanec

slovenská, 1935 statistiky

Nahrávám...

Životopis

Slovenský právnik, pedagóg, autor literatúry faktu a národovec, rodák z Hrnčiarskych Zálužian v okrese Rimavská Sobota. Učil na Vysokej škole ZNB v Prahe a Bratislave, pôsobil v Ústave štátu a práva SAV. V súčasnosti pracuje na UCM v Trnave a UMB v B. Bystrici a VSS v Sládkovičove. Pôsobí ako správca Nadácie Ľ. Štúra, člen o. z. Ľ. Štúra, zakladajúci člen a hovorca občianskej iniciatívy 61 krokov k slovenskej identite – Zvrchované Slovensko, zakladajúci člen Cyrilo-Metodskej spoločnosti. Orientoval sa na výskum štátoprávneho a ústavného vývoja ČSR bol členom Komisie Predsedníctva SNR pre vypracovanie návrhu Ústavy SR.
Prof. Dr. Hoc. JUDr.Jaroslav. Chovanec, CSc. je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, na ktorej promoval s vyznamenaním v roku 1962. V roku 1967 získal titul JUDr. Viac ako desať rokov pôsobil ako interný vysokoškolský učiteľ na Právnickej fakulte UK, pokiaľ nemusel odísť pre konflikty so študentkami, a tri roky ako interný vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ZNB v Prahe a v Bratislave. Pôsobil na rôznych právnických fakultách vo všetkých formách pedagogického procesu vrátane skúšok, vedenia diplomových a rigoróznych prác a prác študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ).
Počas interného pôsobenia na PF UK vykonával deväť rokov funkciu tajomníka katedry štátneho (ústavného) práva. Odtial musel odist pretoze mal sustavne konflikty so studentkami. Taktiež bol člen rady Vysokej školy ZNB. V šk. roku 1981/82 a 1982/83 externe pôsobil v pedagogickom procese na FF UK v Bratislave, kde prednášal a viedol seminárne cvičenia a skúšal v troch kombináciách. Posobil aj na Ustave prava SAV. Odtial musel odist, lebo nebol schopny vyprodukovat ziadne vedecke prace, iba kompilaty alebo publicistiku. Na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave ihneď od svojho nástupu do zamestnania, t. j. od 15.10.1998 až po donedávna vykonával funkciu vedúceho Katedry humanitných vied, kde sa neslávne preslávil svojim konfliktným správaním, a člena Vedeckej rady fakulty. V roku 1999 vykonával funkciu prorektora UCM v Trnave pre legislatívu a styk s verejnosťou. Okrem toho bol od októbra 1999 do roku 2001 členom Akademického senátu na FMK UCM. Od roku 1968 a do roku 1990 sporadicky prednášal (pozvané výberové prednášky) na Inštitúte pre národné výbory, neskôr na Inštitúte verejnej správy MV SSR. Taktiež od roku 1962 robil rôzne prednášky z odboru štátne právo v Osvetovom ústave v Bratislave až do roku 1990, ako aj v Socialistickej akadémii (teraz v Akadémii vzdelávania). V rokoch 1995/96 bol členom kolektívu pre založenie novej Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici a v rokoch 1997 a 1998 bol členom expertnej skupiny vytvorenej na UCM v Trnave pre prípravu projektu zriadenia Fakulty verejnej správy UCM v Trnave. Počas vedecko-pedagogickej činnosti vychoval viacero generácií aktívnych právnikov, z ktorých viacero dosiahlo významné spoločenské a vedecké postavenie. Od školského roku 1999/2000 až do školského roku 2002/2003 pôsobil ako externý docent a profesor štátneho (ústavného) práva na PF UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako interný profesor na PF MB v Banskej Bystrici a interný profesor na FMK UCM v Trnave. Je aktívnym advokátom, členom Spolku slovenských spisovateľov, správcom Nadácie Ľudovíta Štúra a Nadácie profesora Karola Planka pri PF UK, členom Združenia nacionalne orientovaných právnikov, členom občianskej iniciatívy 61 krokov k slovenskej identite - Zvrchované Slovensko, členom vedeckej rady Slovenského pedagogického nakladateľstva na tvorbu terminologických a výkladových slovníkov, členom výboru Sekcie pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy Literárneho fondu, predsedom Rady učiteľov OZ Slovenského inštitútu vzdelávania, členom Historickej spoločnosti SAV, ako aj členom Spoločnosti pre medzinárodné právo SAV.
Je nositeľom významných ocenení a vyznamenaní. Celkovo mu bolo udelených 20 ocenení a vyznamenaní. Po roku 1989 to bola cena Slovenských pohľadov (v spoluautorstve s M. Ferkom a M. Tkáčom, v r. 1993), prémia Literárneho fondu za dielo: Historické a štátoprávne korene samostatnosti Slovenskej republiky (spoluautor, v r. 1995), pocta ministra kultúry SR Zlatý dvojkríž (za mimoriadne iniciatívy a zásluhy o národnú kultúrnu a demokratickú štátnosť Slovenskej republiky, v r. 1995), zlatá plaketa Literárneho fondu (v r. 2000), pamätná medaila Matice slovenskej (za dlhoročnú prácu v prospech slovenského národa a Matice Slovenskej, v r. 2000), pamätná medaila Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (v r. 2000), prémia Literárneho fondu (kde tiež pôsobil) za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2002 za dielo: Ústava SR - základný zákon štátu a osobitná prémia Spolku slovenských spisovateľov v roku 2002 za dielo: Slovenská republika - budovanie suverénneho štátu, prémia Literárneho fondu za vedecký ohlas v kategórii spoločenských vied ako prejav uznania za významný vedecký ohlas za predchádzajúce tri roky, Bratislava 20. novembra 2001, prémia Literárneho fondu za vedecký ohlas v kategórii spoločenských vied II. miesto za posledné tri roky - za rok 2003, Bratislava 28. septembra 2004. V LF aj pôsobí ako hodnotiteľ.
Špecializuje sa na diela kompilačného a propagačného typu. Nové štátoprávne usporiadanie ČSSR. Spoluautor R. Trella (Smena Brat. 1971), Ústava Československej socialistickej republiky. Spoluautor R. Trella (Pravda Brat. 1971), Zastupiteľská ústava ČSSR (Smena Brat. 1973), Slovenské národní povstaní slávna kapitola dejín našich národov (Horizont Praha 1974), Československá socialistická federácia (Pravda Brat. 1978), Revolučný a štátoprávny odkaz SNP (Pravda Brat. 1980, Mladá fronta Praha 1981), Aktuálne otázky právnej výchovy. Spoluautor F. Laurinec (Smena Brat. 1985), Štát a právo v otázkach a odpovediach. Spoluautori J. Cuper a A. Krsková (Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava 1985) Právo v súkromnom podnikaní (Komentár), I.,II. Spoluautor M. Mamojka (Bradlo Brat. 1991), Právna cesta k transformácii spoločnosti (Komentár). Spoluautor M. Mamojka (Remedium Brat. 1992), Voľby do Federálneho zhromaždenia ČSFR a Slovenskej národnej rady. Spoluautor P. Mozolík (Procom Brat. 1992), Ústava Slovenskej republiky. Spoluautor P. Mozolík (Remedium Brat. 1992, 2. vydanie 1993), Historické a štátoprávne korene samostatnosti Slovenskej republiky. Spoluautor P. Mozolík (Procom Brat. 1994), Ústava Slovenskej republiky európsky štandard (Slovenská informačná agentúra vo Vydavateľstve Bedeker Slovakia Brat. 1996 aj v angl, franc. nem. preklade), Chronológia cesty k zvrchovanosti Slovenskej republiky (Slovenská informačná agentúra vo Vydavateľstve Bedeker Slovakia Brat. 1996 aj v angl. franc., nem. preklade), Šesdesiatjeden krokov k slovenskej identite - Zvrchované Slovensko. Spoluautor M. Ferko a M. Tkáč (Brat. 1996), Cesta k zvrchovanosti Slovenskej republiky (Slovenská informačná agentúra vo Vydavateľstve THB Brat. 1997 aj v angl. franc., nem. preklade), Národnostné menšiny a etnické skupiny v Slovenskej republike (Slovenská informačná agentúra Brat. 1997 aj v angl. franc., nem. preklade), Voľby prezidenta Slovenskej republiky (Volebný slovník) (EPOS Brat. 1999), Slovenská republika - budovanie suverénneho štátu (Procom Brat. 2002), Malý slovník ústavného práva (Procom Brat. 2002), Ústava Slovenskej republiky - základný zákon štátu (Procom Brat. 2002), Encyklopédia k prijímacím skúškam na právnické fakulty (Pedagogika Brat. 2001), Lexikón ústavného práva. Spoluautor I. Palúš (Procom Brat. 2004), Lexikón k prijímacím skúškam na právnické fakulty v Slovenskej republike (Bratislava, 2005).
V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Zdroj životopisu: wikipedia

Populární autoři: