Ján Čaplovič životopis

slovenská, 1780 - 1847

Životopis

Bol slovenský evanjelický advokát, publicista, etnograf.

Pochádzal zo starého šľachtického rodu Čaplovič z Jasenovej (Csaplovics de Jeszenova; otec Jonáš Čaplovič, matka Judita rod. Szúdyová). Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (s podporou podžupana Juraja Radvanského), v Lučenci a v Banskej Štiavnici. Od 1798 pôsobil v službách advokátov v Banskej Bystrici, od 1799 notársky a podžupanský úradník Zvolenskej župy, 1805 – 1808 advokát v Banskej Bystrici, 1808 – 1809 a 1813 dvorský agent vo Viedni, od 1813 v službách grófa Schönborna, správca a riaditeľ jeho zakarpatsko-ukrajinských majetkov.

Jeho mottom bolo: "Slavus sum natis et educatus". Prívrženec pojozefínskych reformných úsilí v Uhorsku v rámci osvietenského absolutizmu. Protagonista slovenského národného hnutia, prívrženec liberálneho vývoja nemaďarských národností v rámci zachovania Uhorska.

Autor šiestich obrán slovenského národa proti maďarizácii, autor početných etnografických prác a spoluzakladateľ slovenskej etnografie ako nezávislého vedného odboru. V etnografii ho ovplyvnil najmä Montesquieu a Herderova filozofia. Považuje sa za pokračovateľa a spolupracovníka Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika. Napísal 31 kníh a viac než 400 článkov v rôznych periodikách. Svojím vplyvom vo viedenských politických kruhoch 1813 zasiahol v prospech Palkovičovho Týdeníka, 1845 urýchlil vydanie licencie Štúrových Slovenských národných novín. Osvietenský propagátor progresívnych postupov v poľnohospodárstve. Od 1814 člen C.k. prírodovedeckej spoločnosti vo Viedni, od 1815 zahraničný prispievajúci člen Prírodovedeckej spoločnosti v Halle.

Písal nemecky, latinsky, slovensky i maďarsky.

Zo sveta odišiel samovraždou, zrejme kvôli bolestiam spojeným s ťažkou chorobou. (zdroj životopisu: https://sk.wikipedia.org/wiki/...)

Ocenění