Galeotto Marzio životopis

Galeottus Martius Narniensis · pseudonym

italská, 1427 - 1497

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Životopis

Bol taliansky renesančný, humanista, historik, lekár a astronóm. Narodil sa okolo roku 1427 v meste Narni do rodiny šľachtického pôvodu. Nie prišili spoľahlivé zdroje uvádzajú že rodina Marzio bola známa už počas Rímskej ríše ako patricijska a mala mať umbrijský pôvod. V stredoveku sú známy niektorí členovia jeho rodiny, ktorí žili hlavne v Toskánsku, Laziu a Umbrii. Boli to architekti, maliari, filozofi, lekári a katolícki kňazi. Zdá sa, že niektorí z nich boli v rozpore s inkvizíciou pre svoje „príliš liberálne“ chápanie prírody, humanizmu a jasnú sympatiu k iným náboženstvám, ako je budhizmus , Islam, judaizmus Od útleho veku študoval kultúru, jazyk a literatúru klasického staroveku . Po krátkom pôsobení ako vojak odišiel v roku 1447 do Ferrary, kde bol žiakom slávneho Guarina Veroneseho. Tu sa spriatelil s Jánom Pannoniusom z Čazmy, od ktorého sa naučil po grécky. Po svojej púti v Ríme v roku 1450 prednášal na univerzite v Padove a sám študoval lekárstvo. V Padove sa oženil a narodil sa mu syn a niekoľko dcér. Uhorsko navštívil po prvý krát v roku 1460, niekoľkokrát sa však ešte vrátil. V marci 1461 prišiel opäť aj sa s rodinou pobýval u Jána Pannoniusa. V roku 1462 absolvoval dlhšiu cestu, navštívil Španielsko, Francúzsko a potom Anglicko. Potom učil v Padove a Bologni Po nezhodách s Francescom Filelfom ho Ján Pannonius, ktorý bol vtedy vyslancom v Taliansku, pozval do Uhorska. V Budíne napísal svoje lekársko-fyziognomické dielo „De homine“ (O človeku) ktoré venoval Jánovi zo Zredny ostrihomskému arcibiskupovi a kancelárovi Academie Istropolitany. Marzio pôsobil tiež ako učiteľ v Bratislave na Academii Istropolitane. Bol vraj veľmi zavalitej postavy a ľud na neho zvykol pokrikovať ,,to je ale pekne vypasené prasa. V rokoch 1473–1477 opäť prednášal na univerzite v Bologni. V rokoch 1476 až 1478 napísal svoje dielo De incognitis vulgo (o všeobecne neznámych veciach), ktoré bolo ovplyvnené Averroesovým filozofickým učením. Za toto dielo bol obvinený z kacírstva a uväznený inkvizíciou. Bol mu skonfiškovaný majetok, jeho kniha bola spálená a bol prinútený verejne poprieť učenie obsiahnuté v jeho knihe. Potom bol odsúdený na šesť mesiacov väzenia, iba o chlebe a vode. Nakoniec bol však na príhovor kráľa Mateja Korvína a Lorenzo de 'Mediciho prepustený. Potom odišiel do Budína. Často býval na dvore kráľa Mateja, a bol aj vychovávateľom jeho syna Jána. Jemu venoval svoje dielo De egregie, sapienter, iocose dictis ac factis regis Mathiae (Znamenité, múdre i žartovné výroky a činy kráľa Mateja). Spis vznikal v rokoch 1484–1486 za Galeottovho pobytu na dvore kráľa Mateja Korvína, vydania sa však dočkal až roku 1563. Poslaním spisu je privádzať mladého vojvodu k cnosti príkladmi zo života kráľovského otca. Zomrel v roku 1497 ale miesto jeho úmrtia je neisté, uvádzajú sa Čechy, Francúzsko ale aj talianske mesto Montagnana. (zdroj životopisu: https://hu.wikipedia.org/wi...)

Ocenění