František Andraščík životopis
slovenská, 1931 - 2001
Životopis
Narodil sa 21. novembra 1931 vo Fričovciach v roľníckej rodine. Do základnej školy chodil v rodisku, do gymnázia v Prešove, kde roku 1951 aj zmaturoval. V rokoch 1951 - 56 študoval slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií nastúpil ako redaktor do vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Roku 1959 sa vrátil na východné Slovensko a stal sa prednášateľom slovenskej literatúry a literárnej teórie na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Zo zdravotných dôvodov odišiel roku 1967 do invalidného dôchodku. Vyše desať rokov býval v rodných Fričovciach, v súčasnosti žije v Prešove.
Do literatúry vstúpil začiatkom šesťdesiatych rokov. Poéziu, eseje, ale i prózu a literárnu kritiku publikoval v súdobých časopisoch a novinách. Knižne debutoval básnickou zbierkou Brieždenie (1963). Prezentoval sa v nej ako svojbytný reflexívny básnik s vlastným poetologickým rukopisom, hľadajúci odpovede na otázky o zmysle ľudského života a o jeho základných mravných hodnotách. Túto filozofujúcu poetiku naplno rozvinul v druhej básnickej zbierke Prísne ráno (1965). Básne z tejto zbierky sú už viac nastoľovaním otázok ako hľadaním odpovedí, ktoré mu vyúsťujú do viac významovosti tragických paradoxov, v ktorých sa zmieta súčasný človek. Nasledujúca básnická zbierka Rekviem za živým (1967) je ucelenou básnickou skladbou, pozostávajúcou z jedenástich spevov a záverečného Epitafu. Je to básnická reflexívno-meditatívna vízia o súčasnom ľudstve, ktoré sa ocitlo na pokraji katastrofy. Tragický pocit života, každodenne umocňovaný pyramídou negatívnych faktov, potom vyúsťuje do zdanlivého postoja ľahostajnosti a odovzdanosti. No i ľahostajnosť, tak ako myknutie plecom môže byt za istých okolností prenikavým zvolaním. Viac ľudskej i básnickej vôle k prekonaniu spoločenských, negatív i vlastnej odovzdanosti je v zbierke Zaklínanie (1967), nazvanej podľa rozsiahlejšej a samostatne uvedenej básnickej skladby uprostred zbierky. Na ploche poetiky širokého voľného verša tu dominujú postupy racionálneho pretlmočenia autorových zmyslových a pocitových kontaktov s okolitým svetom. Tomuto zámeru dominantnosti filozofie myšlienky je podriadený aj poetologický arzenál konkrétnej metafory. Z tejto poetiky a myšlienkových postojov nič nezľavil ani v básnických zbierkach Úpenlivé ruky (1985) a Svetadiel Tabu (1990), ktoré vyšli vo veľkom časovom odstupe. Je v nich však ďaleko viac osobnostnej skúsenosti a konfrontácie so spoločnosťou, ale aj pokory a vyrovnávania sa s vlastným ľudským údelom.
Básnik František Andraščík je aj autorom prozaickej knihy Zvedavosť (1970). Ide o viacrozmernú experimentálnu prózu s minimálnou epickou líniou, stavajúcu však na filozoficko-esejistických pasážach a týmto spôsobom odhaľujúcu absurdnosť niektorých vývinových tendencií súčasného sveta.
(zdroj životopisu: Kalendár spisovateľov)
Ocenění
František Andraščík - knihy
| 2011 |
 Básne |
| 1963 |  Brieždenie |
| 1965 |  Prísne ráno |
| 1990 | Svetadiel Tabu |
| 1967 | Zaklínanie |
| 1967 | Rekviem za živým |
| 1970 | Zvedavosť |
| 1985 | Úpenlivé ruky |
| 2006 | Eseje |
Žánry autora
Štítky z knih
Andraščík je 0x v oblíbených.