Emil Kadnár

Životopis

R. 1937 – 39 absolvoval družstevnú školu, 1947 ústrednú politickú školu KSS v Bratislave a novinársky kurz v Prahe, 1955 zmaturoval na strednej škole pre pracujúcich, 1955 – 60 študoval novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1940 – 43 vykonal vojenskú prezenčnú službu, 1943 – 45 úradník vojenského oddelenia železničnej sekcie Ministerstva dopravy Slov. republiky, 1945 – 46 pracovník Povereníctva dopravy, 1947 – 51 pracovník a šéfredaktor Zpravodajskej agentúry Slovenska (ZAS), resp. slov. odbočky Čs. tlačovej kancelárie, 1951 – 53 šéfredaktor časopisu Roľnícky hlas a 1953 – 57 Hlas národných výborov, 1957 – 68 odborných časopisov v Poľnohospodárskom vydavateľstve, 1969 – 72 časopisu Bojovník, 1972 – 88 prednášal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK, od r. 1989 žil na dôchodku v Bratislave. Účasť v druhom čs. komunistickom odboji tematicky ovplyvnila jeho ideologicky štylizované prozaické, dokumentárne, dramatické i publicistické práce. Autor dokumentarno-beletristickej knižky Boj o koľajnice (1946), prózy Únik cez Orient (1947), románu Komu bič a komu ruže (1966), dokumentárnej knihy Smrt přichází na úsvitu (1971), životopisného románu Ľudovít Kukorelli (1981), románového dokumentu Dlhá noc katakomb (1972), reportážnej knihy Krvavé Košúty (1963), podľa ktorej r. 1971 napísal rovnomennú rozhlasovú hru a neskôr scenár televizneho filmového triptychu Štrnásť výstrelov (1981). Autor scenára k dvojdielnemu filmu o Ľ. Kukorellim Život na úteku (1975) a Choď a nelúč sa (1979), literárneho scenára televízneho filmu pre mládež Poklad z pustého hradu (1964). Pre študentov socialistickej žurnalistiky napísal príručky Novinárske žánre (1977), Tvorba reportáže (1980) a Novinárska publicistika 2 – 3 (1983 – 88).

Zdroj životopisu: http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/emil-kadnar