Anton Selecký životopis

slovenská, 1950

Životopis

Narodil sa 17. júna 1950 v Trenčíne, v rodine hudobného skladateľa. Má štyroch súrodencov, od roku 1963 žijú v Bratislave. Tu v roku 1969 maturoval na Stavebnej priemyslovke. Po neúspešnom uchádzaní sa o prijatie na VŠMU, odbor scenáristika, študoval niekoľko rokov na PFUK – odbor základná geológia. Venoval sa tvorbe a pracoval ako asistent réžie v STV a Hranom filme Bratislava Koliba u režiséra Martina Hollého. Je autorom scenárov, básní i beletrie. V roku 1975-1977 absolvoval vojenskú základnú službu. Rok založenia Charty 77 (jar 1977) bol dôležitým momentom v jeho živote. Pri jeho návrate z vojny (Bechyně v Čechách) bol zabitý štbákmi jeho kňaz-priateľ v Bratislave (Jaroslav Rusnák). Táto skutočnosť rozhodla o jeho disidentskej činnosti. Venoval sa dovozu, skladovaniu a distribúcii pašovanej náboženskej literatúry zo Západu, a od roku 1979, po návšteve o. Antona Hlinku v Mníchove aj spravodajskej činnosti pre RFE. V roku 1979 – 80 prežil vyšetrovaciu väzbu v Prahe-Ruzyni a v bratislavskom Justičnom paláci, odsúdený bol za pomoc pri úteku za hranice. V nasledujúcom období monitoroval prípady prenasledovania katolíckych aktivistov komunistickým režimom, na základe toho absolvoval niekoľko domových prehliadok, množstvo zatknutí a výsluchov. Od jesene 1987 až do novembra 1989 pôsobil v západných oznamovacích prostriedkoch (RFE, Hlas Ameriky) už verejne. V októbri 1988 sa stal členom založeného Hnutia za občiansku slobodu, ktoré až do novembra 1989 otvorene pôsobilo proti režimu. Od augusta 1989 až do prevratu bol trestne stíhaný v procese s tzv. „bratislavskou päťkou“ spolu so svojimi slovenskými kolegami-členmi Hnutia za občiansku slobodu a súdený za protištátnu činnosť – prípad známy ako „Bratislavská päťka“(dr. Ján Čarnogurský, prof. Miroslav Kusý, spisovateľka Hana Ponická a dr. Vladimír Maňák, Anton Selecký). Po prevrate pôsobí ako novinár na voľnej nohe v Slovenskom denníku, ktorý krátko viedol ako šéfredaktor (1992). V roku 1993 založil mariánsky časopis M ROSA a následne aj združenie Magnificat. V roku 2000 vydal ako autor publikáciu Diaľnica do pekla, doteraz režíroval niekoľko dokumentárnych filmov s mariánskou tematikou (Ohnisko mieru, Jediná Nádej, Čas rozhodnutia, Cesta na horu Zvir). Jeho hlavou činnosťou je publicistika. Od roku 1981 je ženatý, manželka Katarína, 5 detí. (zdroj životopisu: http://www.magnificat.sk)

Ocenění