Súborné dielo. I., Kritiky divadelných inscenácií 1955-1969 zajímavosti

Stanislav Vrbka bol kritikom, pre ktorého systematická každodenná umeleckokritická činnosť nebola len zamestnaním, ale najmä nadosobným zameraním. Vo svojej divadelnokritickej činnosti spájal nevšedné odborné kvality – osobnostný kultúrny rozhľad, vnímanie zložitého umeleckého procesu v kontextoch a súvislostiach, zmysel pre opísanie detailu prchavého okamihu divadelnej inscenácie – s etickou osobnostnou a osobnou rovinou. Bol si vedomý hlbokej zodpovednosti voči umelcom i čitateľom. Uvedomoval si, že kritika je činnosť, ktorá nemá reprízu, ale musí hovoriť presne a vecne nepokrivené slová o stave slovenskej divadelnej kultúry – o stave umeleckých súborov, slovenskej divadelnej réžie, herectva, aj o cestách slovenskej dramatickej literatúry. Vrbkove analytické prieniky v divadelných kritikách podávajú obraz o niekoľkých desaťročiach vývinu slovenského profesionálneho divadelníctva. Môžu byť pre čitateľa aj zásadnou kultúrnou pamäťou, ktorá ponúka okrem detailnej analýzy aj syntetický pohľad, keď Vrbka hľadá východiská z bludných slepých ulíc a nekončiacich pohybov v kruhu bez nádeje na skutočný umelecký rozvoj.... celý text