Japonsko zajímavosti

Exotikou prifarbená príťažlivosť „krajiny vychádzajúceho slnka” je príčinou, že Nippon — Japonsko si ostatný svet, a Európa predovšetkým, idealizuje. Už tvarom neobvyklá, pretiahnutá sústava jeho ostrovov — štyroch veľkých a stovák menších — zjavne sopečného pôvodu vzrušuje všetkých, pre ktorých je východná Ázia magnetom. Čo skrýva v sebe táto tajomstvom zahaľovaná krajina, až do polovice minulého storočia úplne uzavretá do seba vďaka vojenskej diktatúre šógunov? Po jej páde rýchlo nadobúdala spoločenská základňa i nadstavba Japonska, Amerikou postupne uvádzaného na fórum, kvality kapitalistickej krajiny, vždy so svojskou prímesou „nepochopiteľného". A či len nepochopeného? Našlo to výraz v politike krajiny, najreakčnejšej, aká už môže charakterizovať imperialistický štát. Takým sa Japonsko ukázalo v obidvoch svetových vojnách i v období medzi nimi. A potom sme ho odrazu poznali šokované porážkou, otrasené v pochybnej, no historicky utvrdzovanej istote o správnosti víťazstva sily a krvi bez ohľadu na pravdu. Súčasne však pohol ľudstvom súcit s nevinným obyvateľstvom jeho dvoch veľkomiest, obetí ničivej sily atómu. V zmysle Postupimskej dohody začal sa povojnový vývoj Japonska v politickej a hospodárskej závislosti od USA. Tak sa politika Japonska — i keď cisárskeho, s prvým „odbožšteným" cisárom — nezbavila čŕt imperializmu. Japonsko sa však medzitým predstavilo svetu ako jedna z najpriemyselnejších krajín, jeho výrobky sa presadili na svetovom trhu, jeho veda si dobyla uznanie, stalo sa hladným na európsku a americkú kultúru a ponúklo cudzine čaro svojej. A ona nad amerikanizmom zasiahnutou mentalitou Ázijca, veľmi svojráznou, zrozpačitela. Vycítili, no nepochopili sme idylu čajovní, nezasiahnuteľných všetkým, čo je nejaponské, neprenikli sme do podstaty japonského chápania šťastia, neuchvátilo nás kabuki ani samurajský príbeh, nepochopili sme, kde vlastne v mysli moderného Japonca ostalo miesto pre mýtus. Čo je zo idylou a idealizovaným prostredím? Povrchnejšiemu záujmu o kuriózne bolo čím vyjsť v ústrety; tak sme sa inštitúciu gejší, osobitosť vzťahu pohlaví, hierarchický princíp ikebany atď. naučili už chápať ako fenomény kultúrno-historlcké. Bezmála by sa bolo zabudlo, že Japonsko je moderná krajina a tomu zodpovedajú i starosti jej občana, že pokrokový Japonec chápe pravdu materializmu, že existuje silná demokratická tradícia. Mnoho nám však ešte zostáva odmystizovať, aby sme sa k Japonsku priblížili celkom.... celý text