Paulina Chiziane

Nové komentáře u autorových knih

„Na začiatku bola sama, kráľovná, no zrazu ich bolo päť. Ostala otrasená, zlomená. Ohrdnutá. Túžila po pomste. Túžila napraviť krivdy, ktoré jej tie neprajníčky vykonali, túžila mať manžela znovu len pre seba... Konfrontáciu po konfrontácii však začínala chápať, že na vine nie sú ony, ale on. Že tých oklamaných bolo viac. Že láska jednej ženy sa nemôže rovnať výhodám, ktoré mu ponúka tradičná spoločnosť... Odlišný prístup vo výchove, mnohoženstvo či banalita v podobe tých najlahodnejších kúskov večere... Pre neho chrumkavý chlieb, pre ne omrvinky. Pre neho výhody, pre ne utláčanie. Na jednej strane to jemné - ženské, na druhej to dominantné - mužské. Mozambická autorka Paulina Chiziane sa prostredníctvom príbehu polygamie, príbehu lásky a nekonečných úderov i sklamaní, pozrela na zúbok jednej z mnohých afrických spoločností. S vtipom a poriadnou dávkou melodrámy približovala rozdiely kmeňových kultúr, konfrontovala tradície s cirkevným učením, kritizovala zaužívané a pritom vykresľovala bohatý, i keď značne frustrujúci, vnútorný svet obyčajnej ženy vyrovnávajúcej sa s polenami, ktoré jej milovaný manžel (i spoločnosť) neustále hádzali pod nohy. ,,Ak je polygamia prirodzený stav a náš údel, tak ťa prosím, Pane Bože, prinúť nového Mojžiša, aby v novej Biblii vykreslil jedného Adama a toľko Ev, koľko je na nebi hviezd. Nech zopár Ev na striedačku melie, drhne, varí, masíruje a umýva Adamovi nohy.,,“... celý text
— booklovertina

Prvá žena: Príbeh o polygamii

„Príbeh o prvej žene, jednej z piatich žien Tonyho. Je to úplne iný život, iná kultúra. Je to síce kniha o polygamii, ale chýbal mi tam vzťah matiek k deťom a ako to tie deti prežívajú. Dokopy mali 16 detí no tie akoby ani neboli podstatné, stále riešili ako si pripútať a nestratiť Tonyho. Často krát ma tie ženy svojim správaním hnevali, ale niekedy som ich chápala. "Mať je jedna z mnohých ilúzií bytia, lebo ľudské bytosti sa rodia a zomierajú s prázdnymi rukami. Všetko, čo si myslíme, že máme, nám požičia život len na okamih. Naše je dieťa v bruchu. Naše je dieťa v náručí, keď ho dojčíme. Aj peniaze, čo máme v banke, sú naše len chvíľu. Bozk je iba letmý dotyk a aj objatie trvá len minútu. Tvoje je slnko tam na oblohe. Tvoje je more. Noc. Hviezdy. Každá bytosť sa rodí osamelá vo svoj deň, vo svoju hodinu a prichádza na tento svet s prázdnymi rukami. Premýšľam nad tým, čo mám. Nič, vonkoncom nič. Mám neopätovanú lásku. Žiaľ a smútok za neprítomným manželom. Úzkosť. Mať je choroba, večná ilúzia akéhosi nepolapiteľného majetku. Tvoje je to, s čím sa narodíš. Manžel je tvoj, len keď je v tebe."“... celý text
— Dani25

Přejít na knížky autora