Milo Urban

slovenská, 1904 - 1982

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Populární knihy

/ všech 24 knih
Živý bič
Živý bič
Živý bič
Živý bič
Zelená krv
Zelená krv
Miesto v príbehu
Miesto v príbehu

Nové komentáře u autorových knih

Železom po železe Železom po železe

„Málokedy ver' píšem príspevky k románom, ale k tomuto sa vyjadrím v nádeji, že voľakoho nadchnem k prečítaniu si knihy. Ako každá Urbanova kniha je napísaná svojsky, a hneď badať, kto ju napísal. Pri čítaní človek pochopí, prečo za minulého zriadenia nemohla vyjsť, a tiež si spraví približný obraz o tom, ako Urban vnímal povstanie. Trošku ma srdilo (inému to bude možno po chuti), že občas bolo treba napínať mozog, aby človek pochopil, kto je kto. Knihu však naozaj vrelo odporúčam. Kto chce sám hádať, kto je v románe kto, ďalej nečítajte ;-) Uvediem iba pár príkladov, zabudol som si ich totiž písať. Záboj – Vavro Šrobár Smid – Karol Šmidke Švihrovský – pplk. Ján Šmigovský Holáň – pplk. Ján Golian Beňa – Dr. Jozef Tiso Málik – generál II. triedy Augustín Malár Feranec – generál II. triedy Jozef Turanec Makoš – generál I. triedy Ferdinand Čatloš Menej rozšírený pohľad na povstanie, vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099“... celý text
— Ivan53

Živý bič Živý bič

„Super kniha. Myslím si, že Urban veľmi vhodne vystihol situáciu, ktorá sa odohrávala ako počas trvania prvej svetovej vojny na dedinách dnešného Slovenska, tak najmä po jej konci. "Výbuchy hnevu" a vzatie "spravodlivosti do svojich rúk" pri tzv. Prevrate, boli u nás pomerne častým obrazom na vidieku, čoho dôkazom je ako plno archívnych dokumentov, tak aj odbornej literatúry. Podľa mňa skvelo využitá téma, opierajúca sa z časti o dobovú realitu v kombinácii s literárnym talentom vtedy mladého autora.“... celý text
— jezo31

Živý bič Živý bič

„Prvýkrát som Živý bič čítala ako tretiačka na strednej škole, teda presne pred desiatimi rokmi. Vtedy ma kniha v dobrom prekvapila, vlastne si ma takmer podmanila a odštartovala moju čitateľskú „urbanomániu“, v rámci ktorej som si postupne prečítala asi všetky Urbanove novely, pokračovanie Živého biča Hmly na úsvite aj jeho autobiografiu o pôsobení v Gardistovi s názvom Na brehu krvavej rieky – žiadne z týchto diel nemám v hodnotení tu na DK podobne ako ani iné knihy prečítané v danom životnom období; jednoducho som iná, inde, a ktovie, či by sa mi páčili aj dnes. Pri Živom biči ma to však lákalo zistiť. Takže: aj po rokoch (a štúdiách a zmene životného stavu atď.) považujem dielo za pozoruhodné, pútavé, dôležité. Môjmu aktuálnemu ja však predsa len chýbalo trochu viac nádeje, trochu viac ľudskosti v Ráztokoch a Ráztočanoch – že zlé veci sa dejú a môžu mať rôzne podoby, to predsa vieme, ako si s tým však poradiť? Ako sa s tým vyrovnať? Ako si zachovať ľudskosť aj uprostred neľudskosti? Mám rada knihy, ktoré sa v svojich riadkoch či medzi nimi snažia odpovedať na tieto otázky – iste, vojnové romány, a špeciálne napríklad aj Živý bič, majú svoju literárnu a dokumentárnu hodnotu aj sami osebe, no tá „morálna“ alebo ako ju nazvať by bola skvelým bonusom a možno aj zadosťučinením pre čitateľa za to, čo všetko spolu s postavami vytrpel. Veľmi ma prekvapilo, aký bol Urban mladý, keď toto dielo stvoril – myslím, že sa mu až neuveriteľne podarilo vcítiť do svojich postáv, najmä tých starších a/alebo skazenejších, cynickejších, rezignovanejších (notár Okolický, Ilčíčka, Kúrňava...). Menej mu to vyšlo pri Eve Hlavajovej; ako matka si myslím, že neprenikol do srdca a zmýšľania matky, čomu zodpovedal aj priestor, ktorý v deji dostali jej deti (Adam a nemluvniatko, ktoré z celého románu vzbudilo asi najviac môjho súcitu). Jedinou skutočne sympatickou postavou mi bol dekan Mrva. „Len“ štyri hviezdičky však dávam za finále – ak by ho niekto pochopil ako autorom odporúčané riešenie na sociálne a iné nespravodlivosti vo svete (napríklad aj v tom našom vlastnom mikro), Boh nás všetkých ochraňuj. Možno však práve toto finále „prezradilo“ autorov vek – celé bolo testosterónové, hŕ, skrátka ako z hlavy mladíka, čo chce (a myslí si, že vie) zmeniť svet.“... celý text
— Starmoon

Miesto v príbehu Miesto v príbehu

„Ako to už pri antológiách býva, tak ani táto sa nevyhla istej kolísavosti, čo do kvality vybraných poviedok... ale i tak vďaka za to, že sa niekto (P. Darovec) podujal zmapovať slovenskú poviedkovú tvorbu.“... celý text
— netopýr088

Živý bič Živý bič

„Pre mňa ojedinelá kniha, vojnový román, do ktorého vojna preniká len odkiaľsi zďaleka, a až postupne sa približuje až svojím vlastným spôsobom pohltí aj zázemie. Mimoriadnosť by som nehľadal v zázemí, ale v tom ako naň, a teda obyvateľov vojna postupne vplýva, dusí ich, čo napokon vedie k nevyhnutnej katastrofe, knihu by som kľudne dal na roveň tej Remarqueovej.“... celý text
— JankoStirbey

Přejít na knížky autora