Bill Ransom
americká, 1945
Populární knihy
Nové komentáře u autorových knih
Faktor nanebevzetí
„Keďže toto je posledná kniha vôbec na ktorej sa Herbert pred svojou smrťou podieľal a zároveň je to aj posledný zväzok pandorskej série, očakával som nejakú bombu, logické vyústenie, uzavretie jednotlivých liniek. Trochu som sa sklamal.
Dej románu síce nadväzuje na predchádzajúci diel s posunom len o pár rokov, ale opäť je všetko inak. Postavy až na jednu sú tu úplne nové, keďže tie z predchádzajúceho dielu skončili v akomsi mlžnom opare vďaka novému záporákovi - klonu, ktorý sa chystá z Pandory odletieť, pričom ekonomicky ruinuje ostatné klony, plánuje cielené hladomory a masakre. Vznikajúce hnutie odporu je preto logickým vyústením. To je jedna stránka príbehu.
Tou druhou stránkou sú metafyzické úvahy, rozporuplne vysvetlené sebauvedomovanie sa riasy - Avaty s atribútmi, ktoré by viac svedčili fantasy literatúre. Úvahy o zmysle existencie, ľudskosti a podobne. Nič proti. Ale keby toho bolo trochu menej a viac logicky vysvetlené. Metafyzika a ontológia môžu byť fajn ale u sci-fi mi trochu vadia.
Celá táto trilógia spoločne s Vyslancami do prázdna je na svoju dobu pomerne monumentálne dielo. Síce nie až tak ako niektoré novodobé ságy ale má tie parametre. Dej jednotlivých zväzkov je viac útržkový ako koncepčne lineárny, s viacerými abstraktnými prvkami. Autori si vypomáhajú barličkami "Bohmi zo stroja" na môj vkus až príliš často. V tomto ohľade sa prikláňam na stranu Asimova, ktorý u sci-fi kritizoval tento prístup. Z tohto dôvodu hodnotím aj tento diel "len" ako dobrý s tým, že kto má faktor nanebovzatia adekvátny, nech si hviezdu prihodí, ja zostávam pri zemi resp. pri pandore ;)“... celý text
— yerry
Lazarův jev
„Ak technokratický Asimov kritizoval u sci-fi literatúry Bohov zo stroja (Deus Ex Machina), riešenia a javy pomocou božského princípu, tuším asi na koho narážal. Tých Bohov zo stroja a mystiky je aj v tomto zväzku viac než dosť. Už tituly jednotlivých zväzkov trilogického pokračovania "Vyslancov do prázdna" čo-to napovedajú, akým smerom sa bude dej uberať.
Ústredná téma tohto dielu kopíruje koncept toho predchádzajúceho. Dej na planéte Pandora sa síce posunul o pol tucta storočí ale problémy a konflikty sú obdobné. Sú tu dva druhy ľudí, vlastne všetko sú to mutanti a klony. Mutanti žijú na hladine zaplavenej planéty a označujú sa ako Ostrovania a klony pod ňou, tí sa pre zmenu označujú ako Morania. Rasové predsudky a občasný antagonizmus medzi nimi je badateľný. Samozrejme nechýba hlavný záporák, ktorý tú druhú stranu nemôže ani cítiť.
Ako protiváha voči rasovému prístupu v príbehu prebieha romantický vzťah mladej Moranky a Ostrovana. Táto časť je však hlavne o obnovení inteligentnej riasy, ktorá bola vyhubená v predchádzajúcom dieli a o získaní kontajnerov, ktoré Loď zanechala na obežnej dráhe. V kontajneroch by sa mali nachádzať hybernované pôvodné klony a veľa iných vecí...
Nemôžem si pomôcť, ale to sebauvedomenie Avaty (riasy) mi prišlo dosť mimo realitu aj v rámci sci-fi. Jej jednanie a samotný záver málo vysvetlené a ak, tak len v mystickej rovine. Vediac, že čítam sci-fi a nie fantasy, tak mi to dosť vadilo. Napriek tomu to nebolo zlé čítanie, len mi teda veľmi nesadlo a púšťam sa aj do záverečného zväzku predovšetkým zo zvedavosti, ako to už prevažne len Bill Ransom uzavrie (Frank Herbert bol v čase písania na tom už údajne dosť zle)...“... celý text
— yerry
Kristova epizoda
„Tento úvodný diel trilógie a zároveň diel nadväzujúci na "Vyslancov do prázdna" by mohol byť veľmi zaujímavý, nebyť tej metafyzickej omáčky okolo. Ten výjav ukrižovania Krista som tam síce moc nepochopil ale asi tam mal opodstatnenie vzhľadom na titul knihy ale aj vzhľadom na okolnosť, že loď transcendovala na úroveň Boha. Logicky mi tam však veľmi nezapadal.
Dejové linky jednotlivých aktérov boli pomerne zaujímavé. Na planéte Pandora sa totiž stretnú vo vzájomnom konflikte dve koncepcie. Jedna chce nad planétou zvíťaziť a druhá jej chce porozumieť a koexistovať s ňou. Veľkou neznámou v tomto konflikte je postoj lode - Boha. Ďalším faktorom, ktorý pravdepodobne zohraje v budúcnosti zásadnú úlohu sú klony. Zdá sa teda, že klonmi sú tu prakticky všetci ľudia, keďže Zem a ľudstvo už dávno neexistuje, napriek tomu sú tu rozdiely v pôvode a dobe založenia (hybernácie) genetického materálu, z ktorého sú tie klony naklonované. Pričom nové klony vznikajú na princípe pokus - omyl.
Zdá sa, že kniha bola jedným zo stavebných kameňov, na ktorých boli vybudované niektoré dnešné trháky, medzi inými napr. Avatar.
Herbert spoločne s Ransomom tu dávajú veľmi veľký priestor rôznym filozofickým úvahám o bytí, opodstatnenosti ľudskej existencie a pod. Tie boli aj v Dune ale nie v takomto množstve. Ak by ich autori trochu zredukovali, román by som hodnotil oveľa pozitívnejšie. Môj subjektívny pocit z knihy je, že dopláca na svoju nevyváženosť. Do druhého dielu napriek tomu idem...“... celý text
— yerry
Lazarův jev
„První díl celé série, který jsem přečetl, a možná z toho důvodu i můj nejoblíbenější. Lidská civilizace na Pandoře je rozštěpená do dvou frakcí - ostrované, což jsou potomci pracovních klonů a mutantů, plovoucích na obrovských živých ostrovech, a mořané jakožto potomci původních osadníků, žijící výhradně v podvodních městech a udržující technologii z dob kolonizace. A protože se mořanům podařilo znovuvytvořit dříve vyhubenou řasu, která regulovala mořské proudění a zabraňovala tak erozi pevniny, nastává doba změn v obou frakcích... Vzhledem k poměrně pestré škále postav, které zde vystupují, se probere větší množství nápadů a názorů, mezi nimi ale dominuje diskuze ohledně nadřazenosti jedné "rasy" vůči jiným. Doporučuji.“... celý text
— B4LU
Bill Ransom - knihy
| 2007 |
 Faktor nanebevzetí |
| 2006 | Kristova epizoda |
| 2006 |  Lazarův jev |
Žánry autora
Literatura světová Romány Sci-fi
Štítky z knih
Ransom je 0x v oblíbených.