Revolúcia 1848/49 a historická pamäť recenze

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revolúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Világoši a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na málopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii. Kniha sa venuje médiám spomínania a zabúdania na „meruôsmy“ rok – za monarchie,počas prvej Československej republiky aj pri stom výročí na začiatku reálno-socialistickej éry – na štátnej a národnej úrovni, ako aj v lokálnych podmienkach. Autori si všímajú literatúru a publicistiku, pomenúvanie verejných priestorov, pomníkovú kultúru, karikatúry, letáky atď. Viaceré príklady dokumentujú, ako sa konštruovala kontinuita boja za národnú slobodu – ako sa z Hurbana stal prvý legionár a z revolúcie 1848 predchodkyňa protifašistického Slovenského národného povstania a socializmu. Záverečná kapitola amerického sociológa Rogersa Brubakera a maďarskej kultúrnej antropologičky Margity Feischmidt porovnáva odlišnú politiku spomínania na revolúciu pri oslavách jej 150. výročia v Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.... celý text