Vojna stále poodhaľuje svoje tajomstvá

recenze

Rhys Bowen je americká autorka, ktorá sa preslávila románmi zasadenými do prvej polovice 20. storočia. V jej tvorbe prevažujú mysteriózne príbehy z prelomu storočí a špionážne romány z medzivojnového obdobia. Podarilo sa jej získať aj viacero literárnych ocenení a jej tituly sú pravidelne prekladané do mnohých jazykov. Toskánske dieťa rozpráva príbeh v dvoch časových rovinách. Prvá sa odohráva v roku 1944, keď dôjde k zostreleniu lietadla britského pilota Huga Langleyho nad Nemeckom okupovaným Toskánskom. V ruinách kláštora sa zotavuje vďaka starostlivosti Sofie Bartoliovej, pričom medzi nimi vzplanú romantické city. Druhá línia sa odohráva v roku 1973, keď sa Hugova dcéra Joanna vracia domov na jeho pohreb a v pozostalosti objaví list, čo ju privedie k otázkam o jej pôvode. Vyberie sa preto do Talianska, aby tu hľadala odpovede, no nie každému sa páči, že sa chce hrabať v minulosti.

"Ak existovalo nejaké dieťa, ktoré ukryli tak, aby ho nemohol nik iný nájsť, dnes je už dlho po smrti. Aj keby sa mi nejakým zázrakom podarilo Sofiu objaviť, iba by som v nej prebudila dávny smútok a možno by som jej spôsobila ťažkosti, ak má manžela a ďalších príbuzných. Problém však spočíval v tom, že som to nutne potrebovala vedieť. Odjakživa som bola zvedavá a okrem toho som mala pocit, že to musím urobiť pre otca. Vyplniť prázdne miesta skladačky jeho života." (str. 99)

Autorka má výborný štýl rozprávania, ktorý predviedla už aj v prvom románe v slovenskom preklade - Panstve Farleigh. Bowen vychádza z reálnych udalostí v prvej polovici 20. storočia a umelecky, nenásilne ukazuje, že rozhodne nepatria do minulosti, pretože ich dopad možno cítiť i dnes. Aj v tejto knihe máme dočinenia s viacerými žánrami v jednom balení, no výraznejšie sa tlačia do popredia prvky dvoch – romance a spoločenského románu. Na pozadí vzťahu a Huga a Sofie a neskôr pátrania Joanny máme možnosť dozvedieť sa viac o dobovej situácii a talianskej kultúre.
Priaznivci Toskánska, jeho vôní, chutí a celkového prostredia si prídu na svoje. Dokonca sa môžu nechať inšpirovať a vyskúšať niektorý z uvedených receptov. Toskánske dieťa v plnej miere využíva svoje dejisko. Ja osobne vždy rád siahnem po románe, ktorý sa odohráva mimo bežných krajín, ako sú v súčasnosti USA, Británia alebo škandinávske štáty. Taliansko síce nepatrí medzi exotiku, ale nedá sa mu uprieť nezameniteľná atmosféra. Román osloví aj striedaním časového zaradenia. Čitateľ tak môže hľadať prepojenia minulosti so súčasnosťou a dozvedieť sa viac o osude niektorých postáv či miest. Navyše nechýba – ako je u autorky očividne zvykom – námet pátrania po pravde. Hugova línia neprezradí všetko, a tak pri čítaní o Joanne nachádzame ďalšie odhalenia a prekvapivé momenty. Dve dejové línie príbehu neškodia, práve naopak. Autorka si s nimi poradila ľahko, čitateľ sa v nich nestráca. Využíva jasný, zrozumiteľný jazyk, nezahlcuje ho vysvetleniami súvisiacimi s vojnou, iba pokiaľ je to nutné. Napriek tomu nemáte pocit, že nepoznáte potrebné prepojenia. Rhys Bowen je skúsená autorka a z textu je to poznať.

"Pri dutom zvuku výbuchu sa zem otriasla. Sofia skríkla, zovrela Huga, zaborila sa mu tvárou do goliera bundy a v tom okamihu pocítila silu detonácie. Z poškodených stien na nich pršali kamene, poskakovali a duneli všade naokolo. Hugo sa vrhol na ňu, aby ju ochránil vlastným telom. Zakrátko sa začala pod nimi nakláňať podlaha kaplnky. Lampáš skĺzol, rozbil sa a oni sa ocitli v úplnej tme. Hugo počul a cítil, ako sa trosky kĺžu niekam nadol. Mal pocit, že sa rúca celá kaplnka." (str. 247)

Dôležitým prvkom románu je vzťah medzi otcom a dcérou. Ten sa podarilo autorke vykresliť veľmi pôsobivo. Je dynamický, posúva dej vpred a definuje postavy. To je ďalší znak, ktorý oceňujem – prepracovanosť charakterov, akoby išlo o reálne osoby. Toskánske dieťa dokáže vyvolať emócie a tiež zamyslieť sa nad životmi postihnutými vojnovým besnením. Ide o pútavé čítanie a po dvoch románoch od Bowenovej si trúfam povedať, že má veľké šance zaujať aj slovenské publikum.

Komentáře (0)