Tichý dom alebo Blbne celá rodina

recenze

Tichý dom (2014) / Muhibbis (104 views)
Tichý dom alebo Blbne celá rodina
Do Cennethisaru, úplne bežného mestečku na brehu Marmarského mora v lete okrem turistov prichádzajú aj traja miestni rodáci, súrodenci Faruk, Nilgün (pre tých, čo nepoznajú turecké mená, dievča) a Metin (chalan). Čaká ich tam babička, stará rašpľa menom Fatma, nemanželský syn jej zosnulého muža Selahattina Recep a Recepov brat Ismail s manželkou a deťmi, z ktorých najstarší je sedemnásťročný Hasan. V knihe sa asi do prostriedku pravidelne striedajú kapitoly z pohľadu Recepa, Fatmy, Hasana, Faruka a Metina, potom to spisovateľ s tou pravidelnosťou celkom vzdá. Moje myšlienky počas čítania týchto kapitol...

Recep: \"No konečne niekto, kto tu má rozum!
Fatma: \"*naštvané zvuky* Hnusná stará ochechuľa! No, ale veď si to mala ťažké so svojim manželom... ALE NECHÁŠ RECEPA NA POKOJI, TY ODPORNÁ PARANOIDNÁ BABIZŇA!!!
Hasan: \"*vytrvalý plač* Ale veď ty si vlastne taký dobrý a bystrý chlapec, prečo si toto robíš?!\"
Faruk: \"U vás sa tá drbnutosť dedí v rodine po mužskej línií, že?\"
Metin: \"*trieskanie si hlavy o stenu* A ty ďalší expert... To je tu Recep jediný rozumný chlap, aký sa kedy vo vašej rodine narodil?!\"

Viem, že to má aj hlbší zmysel. Veď vyčkajte, najskôr sa trochu vyplačem... Ide o to, že niektoré kapitoly som doslova pretrpela, a Pamuk to vie. Pamuk dáva akékoľvek sympatie k postavám čitateľovi doslova vyžrať. Niektoré z toho vyjdú lepšie než iné, ale na ďalších neostane nitka suchá. Recep trpezlivo slúži starej rašpli, ktorá už ani nevychádza zo svojej izby a trávi celé dni spomienkami, topiac sa vo vlastnej jedovitej mysli. Hasan sa stáva pravicovým extrémistom, a hoci má občas záchvaty sympatickosti, väčšinou je to neskutočný idiot a nedá sa s ním vydržať. Metin, tiež inak milý a inteligentný chlapec, sa poneviera po Cennethisare s bandou arogantných, naničhodných bohatých deciek a sníva o jednej zo sympatickejších členiek tejto mizernej partie. A Faruk? Toho pokazí rodové dedičstvo...

Fatmin manžel Selahattin, starý otec Metina, Faruka a tajne aj Hasana, bol tak trochu mešuge. Vlastne s postupujúcimi rokmi stále viac. Okrem svojských názorov strpčoval svojej manželke aj tým, že nepracoval (nie naozaj - teda, písal encyklopédiu, ale asi v podobnom duchu, ako keď Nahit v Novom živote donekonečna opisoval takzvanú Knihu), chľastal a podvádzal ju s ich domácou slúžkou, ktorej urobil dve deti. Fatmin jediný milovaný syn Dogan síce bol svojej žene verný, ale inak sa veľmi podal na otca. A Faruk? Jeho žena opustila, načo prebral po otcovi a dedovi štafetu v chľastaní a syzifovskom písaní. Recep a Ismail majú vcelku normálnu, hoci zle platenú prácu, no Hasan v sebe Selahattinove gény nezaprie. Na chľast je síce mladý a písať nič nepíše, ale tiež má dosť trafené sny. Achjo...

A kde je v tejto prekliatej rodine nejaký hlbší zmysel? Nuž, každý z rozprávačov stelesňuje určitú ideu, ktorá sa v Turecku 80.rokov vyskytovala...
Recep - obyčajný človek; je to v podstate starý dobrák, no vysmievaný pre svoju malosť (je trpaslík); o politiku sa nezaujíma a celkom rozumne spína ruky, keď sa jeho príbuzní prepadávajú do rojčenia
Fatma - staré tradície, resp. islamizmus; žije vo svojom obmedzenom svete, sníva o starých dobrých časoch a túži po stratenej nevinnosti; v podstate však len utláča Recepa a krivo sa pozerá na všetko a na všetkých
Hasan - radikalizmus ľubovoľného druhu, tiež môže reprezentovať typického teroristu; nechce sa podriadiť konvenciám, svet považuje za skazený a márne sníva o svojej osobnej utópií, ktorú sa mu nikdy nepodarí dosiahnuť; namiesto toho nikdy neurobí nič užitočné a zničí všetko, čo miluje
Faruk - veda a racionalizmus; nie je až tak striktne proti náboženstvu ako kemalizmus (t.j. Selahattin), no má vlastné problémy; je v podstate apolitický, ale to len preto, že ho trápia dôležitejšie otázky ako blbá politika; neustále premýšľa a pracuje s myšlienkou, že na tomto svete nič nemá zmysel, dokonca ani dejiny
Metin - prozápadní yuppies a materializmus; tvrdo pracuje, no bohatstvo, ktoré takto získa, ho len vovedie do zlej spoločnosti; voľné dni mrhá prázdnou zábavou s ľuďmi, ktorých vlastne ani nemá rád; to, čo miluje, síce nezničí, ale nadobro to stratí kvôli vlastnej necitlivosti, a nakoniec ho aj tak zruinuje náhoda

Toto je jedno z prvých Pamukových diel, takže štýl nie je taký vycibrený, navyše sa s niektorými postavami vôbec nedá vydržať, preto som musela odobrať jednu hviezdičku. Aj tak, stále je to Pamuk, akého máme radi, postmoderný a plný nejednoznačností, ale tiež prekvapivo dobrých analýz skutočnej povahy nášho sveta. Osobne som rada, že som toto geniálne dielko prečítala... Ale tie postavy, tie postavyyy...

Komentáře (0)

kniha Tichý dom recenze