STREĽBA ROVNO DO ČIERNEHO - GABRIEL TALLENT : MOJE NAJDRAHŠIE ZLATÍČKO

recenze

Moje najdrahšie zlatíčko (2018) / anet9012
STREĽBA ROVNO DO ČIERNEHO - GABRIEL TALLENT : MOJE NAJDRAHŠIE ZLATÍČKO
Ambiciózna prvotina amerického autora i napriek nálepke debutového diela miery vysoko - spracúva závežné témy disfunkčnej rodiny, patologických vzťahov či generačného problému na pozadí myšlienok naturizmu a opisov nespútanej americkej prírody.

Pozitíva :

- spracovanie závažných spoločenských tém + osobnosť dospievajúceho : autor veľmi skúsene buduje prostredie typickej archetypovej nefunkčnej rodiny, v ktorej rodinné vzťahy metamorfovali do patologickej podoby - v tomto prípade i do problémov s domácim násilím i sexuálnym zneužívaním maloletej. Všetky tieto patologické vzťahy autor opisuje expresívne, s naozaj drsným, hlboko naturalistickým slovníkom, pričom vzájomné interakcie a dialógy sú taktiež explicitné, plné pejoratívnych a vulgárnych výrazov, používaných vrámci funkcie, vo vypätých existenciálnych situaciách, kedy sa slov. prejavom identifikuje i charakter postavy. Rovnako dôležitý je didaktický motív a významový presah diela : osobnosť formuje prostredie, v ktorom vyrastá a rovnako dospievajúci potrebuje oba vzory, pričom hrdinke chýba práve ten ženský, keďže medzeru po mŕtvej matke už nemal kto vyplniť, preberá v neprirodzenej miere mužské záujmy a názory, osobnostne sa mení a pod vplyvom otca potláča svoje zjavné ženstvo.

- charaktery : zobrazené sú hyperbolizovane, aby sa čo najlepšie zvýraznili dané vlastnosti - ide sa znova po archetypovej linke - otec je veľmi tyranský, patriarchálne hodnoty vyznavajúci typ so sklonmi k sociopatii a manipulátorstvu, ale i psychicky nie v poriadku, ktorý svoju dcéru zámerne podrobuje vypätým situáciám, stavia na pokraj vlastných hraníc a síl pre svoje potešenie, uplatňuje voči nej majetnícke komplexy a sklony, straší ju cudzími a svetom ,,vonku" atď.
Julia , s príznačnou prezývkou Dračica, odkazujúcou na jej v hlbokej podstate búrlivú, po slobode túžiacu osobnosť a bytosť, ktorá sa kvôli nadvláde otca nemôže naplno prejaviť, je zase relatívne klasickým archetypom dospievajúceho dievčaťa, ktoré v novo nájdenom svete dospelých hľadá miesto, bohužiaľ neúspešne a utiekanie sa k despotickému otcovi praktikuje ako Pavlovov reflex, bez ohľadu na to, že cíti nesprávnoť z každej situácie s ním. Jediným svetlým bodom je najprv starý otec, ktorý ako jedna z postáv posobí ako osoba s triezvym zmýšľaním, ktorá by si pre Juliu želala zmenu, neskôr priateľ Jacob , ktorý správaním k nej zapĺňa dlho hľadanú náruč istoty, spoľahlivosti a lásky.

- motív prírody : autor razí naturilisticko-naturistické názory na život a osobnosť človeka, kedy necháva postavu v pasážach napr. splývať s prírodou, či pomocou metafor a prenesených odkazov z nej vysvetľovať a hlbšie skúmať správanie jedinca, čím sa presúvame k naturalizmu a autorovému presvedčeniu o pudovosti a divokej podstate bytosti, motív prírody však slúži i ako celorománová rámcová alegória/matafora na nespútaný, konvenciami neviazaný svet v nás, presne opačný, ako vo svojej realite zažíva hl. hrdinka.

Negatíva :

- forma + pátos + vaty : autor v dlhých pasážach zameraných čisto na opis či reflexie má silný sklon prechádzať k melodramatickosti, nefunkčnému a kontraproduktívnemu pátosu, vkladá do monológov zbytočné fatalistické kontemplácie o živote, morálke, societe atď., čím jednak narážam na fakt, že text je ťažko čitateľný a po formovej stránke v mnohých bodoch práve forma víťaží nad obsahom, keďže často samotný opis zastupuje naráciu, ale i na to, že Tallent v monológoch až priveľmi pracuje akoby so scenáristickými technikami, t.j. postava často vedie dlhú, na román nefunkčnú a zdĺhavú, repliku, v ktorej buď popisuje
svoje pocity alebo, už spomínané, moralizuje nad svetom a i., čo funguje v dráme a zčasti i v kinematografickej tvorbe, no nie na 100% v literatúre, keďže práve tento prvok sa z divadelnej tvorby neprenáša do literatúry práve ľahko - na platforme divadla má tento monologický aspekt svoju istú tradíciu, v knižnej románovej podobe však pôsobí zbytočne pátosovo, melodramaticky a na románový časopriestor i zdĺhavo.

Román Moje najdrahšie zlatíčko je po formovej stránke relatívne kvalitným, i keď veľmi zhusteným a floskulami a pátosom nabitým dielom, ktoré spracúva tabuizované témy odcudzenia sa, zanedbávania správej výchovy či násilia a jeho foriem v rodine na pozadí opisov divokej a drsnej precízne vizualizovanej americkej horskej prírody.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Moje najdrahšie zlatíčko recenze