STRACH A PRASA V JEDNOM PRÍBEHU

recenze

Prasa (2019) / zahadum
STRACH A PRASA V JEDNOM PRÍBEHU
Je večer piatok trinásteho a ja som odložil knihu ktorú som práve dočítal. V piatok trinásteho sa podľa povier môže stať nejaké nešťastie. Napríklad vás môže napadnúť jedno veľmi hladné a nebezpečné prasa.Zdravím a všetkých vítam pri recenzii staronového príbehu. Prečo staronového ?  pretože ja toto prasa už tak trochu poznám a rozhodne ho nevidím prvýkrát. Videli sme sa spolu v zbierke poviedok ktorú autor vydal v roku 2016 pod názvom Obchádza nás temnota. Vtedy som mal neodkladný pocit,že to prasa rozhodne nebolo ešte dostatočne vykŕmené a pripravené na poriadnu " zakáľačku ".Nakoniec sa autor rozhodol prasa poriadne vykŕmiť do rozmerov na samostatnú knihu. Podarilo sa mu to ? neprežralo sa prasa príliš ? poďme ale pekne po poriadku. Slnko vychádza nad naše krásne a tajomné lesy a mesačný svit sa stratil v brieždení nad jednou dedinou.Ostrý Pichliač, dedina ukrytá v lesoch ktoré autor nazýva temnými ktoré šeptajú po stáročia tie isté nám bližšie neznáme vec. Ostrý Pichliač ničím nevybočuje z radu stoviek podobných dedín na Slovensku. Má svoje radosti a starosti, má svoje temné a svetlé miestá a samozrejme obyvateľov ktorých trápia a tešia bežné veci. Do dediny sa po rokoch služby v Bratislave vracia aj Enzechštejn ako nový veliteľ obecnej polície. Jedným z dôvodov prečo v Ostrom Pichliači vznikla obecná polícia je problémová rodina Rosinskych. Táto rodina terorizuje obec, miestne obyvateľstvo má strach,preto sa im prace z cesty. Myslím si,že politicky korektne ich vieme nazvať sto a jedným spôsobom...neprispôsobivý, sociálne slabší, na okraji spoločnosti, osadníci a podobne. Sú to Slováci indického pôvodu alebo ak chceme ich volať tak ako sa volajú oni sami sú to proste cigáni. Starý doktor starý známy Ezechštejna  bude spúšťací element udalostí v Ostrom Pichliači. Mladík menom Boban  má svoje príčiny a dôvody prečo to na tomto svete chce vzdať. Sedliak, starý Greguš ktorý chlastá až sa tým chlastaním dostane na druhý svet je kľúčová postava príbehu. Totižto on je majiteľom našej svini, našej obludy ktorá krvavo zamieša osudom dediny. Toto sú potrebné ingrediencie pre náš príbeh, máme tu dedinu v lesoch, príchod Ezechštejna ako nového veliteľa obecnej polície a tragické postavy v Bobanovi a Gregušovi. No a samozrejme - prasa. Ako sa podarilo z týchto surovín uvariť chutný a šťavnatý príbeh ? Podarilo sa to dobre, dovolím si tvrdiť,že až veľmi dobre. Máme tu na slovenské pomery pravú krvavú jazdu ktorá nemusí byť samoúčelná a čo je hlavné je realistická. Nie sú tu duchovia, temné sily, pradávne mohyly ktoré sa o polnoci otvárajú alebo priepasti ktoré vábia ľudí do útrob. Nie ! autor si krásne vystačil s ľuďmi z mäsa a kostí a jedným veľkým domestikovaným zvieraťom. Dokonca aj to prasa má svoje príčiny prečo zmenilo radikálne svoj jedálny lístok. Verte mi,že nemôže za to. Kučera sa drží pri zemi a neutieka sa k ľahkým pomôckam aby nás šokoval a pomohol si lacno nejakou báchorkou o pomste alebo nadprirodzenou formou. Je to úplne racionálny príbeh ktorý by som prirovnal k Cujovi od Kinga. Desí ma,že toto sa pokojne môže stať aj vo vašej dedine.Dokonca ani to prasa nie je hlavná postava a príčina príbehu. V podstate je druhoradé a len sa tak nejak nešťastnou udalosťou zaplietlo do udalostí. Ostrý Pichliač má problém, prichádza Ezechštejn a v obci nastáva konflikt ktorý je hlavným pilierom príbehu. Prasa zamotá udalosti ako nepredvídateľný prvok. Dokonca nepotrebuje ani krv, tú bohato dodá už samotný konflikt v dedine. Napadlo ma,že by príbeh obstál aj bez prasaťa. Tým chcem povedať,že autorovi sa podaril výborný mix bežných ľudských problémov do ktorých sa priplietol aj jeden zvierací problém. Spolu to tvorí chutnú zmes ktorá je presne dlhá / krátka na to aby sme sa jej neprejedli. Kučera verne opisuje dianie v slovenskej dedine, pozná obyvateľov slovenskej dediny a ich problémy vie zaujímavo podať. Šetrí slová a nesnaží sa veľkolepo opisovať fádne veci. Nehodilo by sa to a ručím za to,že by to spomalilo gradáciu deja. Miestami samozrejme počujeme pri čítaní šuchotať papier a slovné spojenia občas nie sú realistické ale formu má na starosti vydavateľ. Mne šlo o príbeh a teda obsah a tam sa podľa mňa Kučera prejavuje solídne. Malá výhrada je možno u mňa v tom,že príbeh je mierne prepálený,akoby z inej krajiny. To je ale samozrejme nie na škodu veci a dá sa povedať,že to pridáva na dramatičnosti. Ja som spokojný, bol som naozaj príjemne prekvapený,že máme na Slovensku aj autora ktorý sa nebojí spojiť dva príbehy tak aby neškrípali a držali pohromade. V časoch kedy nové knihy Stephena Kinga ledva dočítam do polovice tu máme priamo na Slovensku autora ktorý si pomaly ale iste razí svoju cestu do povedomia čitateľov dobrej drámy. Som rád,že je originálny a nie je to len opisovač alebo karikatúra niekoho iného. Ivan Kučera píše ako Ivan Kučera a pevne dúfam,že čoskoro nám prinesie rovnako zaujímavý príbeh ako je toto Prasa. Ako som mal možnosť počuť z temných lesov sa zase ozýva ten šepot...lístie len potichúčky ševelí ale staré babky sa už teraz prežehnávaju a so strachom si jedna druhej šeptajú. Slnko zapadá za naše krásne a tajomné lesy ale mesačný svit sa blíži.... 

80%

Komentáře (0)

kniha Prasa recenze