Spletitá sága z austrálskeho vnútrozemia

recenze

Krajina snů (2009) / marcoz
Spletitá sága z austrálskeho vnútrozemia
Meno britskej spisovateľsky austrálskeho pôvodu Tamary McKinley je už dlhé roky známe slovenským čitateľom. Získala si ich - mňa nevynímajúc - pestrými obrazmi nespútaného kontinentu, ktorý poskytuje nepreberné množstvo námetov pre strhujúce príbehy. A hoci sa autorkina tvorby radí k románom pre ženy, málokedy skĺzne k presladenosti a tým aj k neuveriteľnosti. Isteže, ani ona sa občas nevyhne všeobjímajúcim happyendom, ale vždy sú vyvážené dramatickým dejom a nastoľovaním závažných spoločenských otázok. V posledných rokoch sa Tamara vo väčšej miere presúva do európskeho priestoru, no Krajina snov vyšla pôvodne v roku 2005, a tak na vás čaká kniha bližšia jej tvorivým počiatkom. A vzhľadom na 480 strán si ju vychutnáte pekne zoširoka.

"Možno ich vzťah už nikdy nebude taký ako predtým, medzi nimi to škrípalo, jedna k druhej sa správali veľmi opatrne, báli sa povedať či urobiť niečo, čo by jedna alebo druhá mohla vnímať ako neúctu alebo obvinenie. Catriona pozorovala matkin profil, ako Velda uprene hľadela pred seba. Z jej výrazu sa nedalo nič vyčítať, ale Catriona vedela, že matka bojuje s vlastnými démonmi. Od tej noci bola Velda rezervovaná, tvrdá, akoby ju niečo poháňalo. Z jej ambície vidieť Catrionin úspech na javisku, na ktorom ona neurobila dieru do sveta, sa stala priam posadnutosť." (str. 154)

Austrália je pre našinca pomerne exotickým miestom a osobne vždy rád siahnem po dielach, ktoré ju zobrazujú ako drsnú a nespútanú a zároveň i krásnu a neopakovateľnú. Tamara McKinley sprostredkuje čitateľovi autentický zážitok a zo stránok na vás vanú všemožné pachy, ruchy a zvuky. Vôbec sa preto nedá čudovať, že do tejto nádhery sa zamiluje aj malé dievčatko Catriona Summersová, keď putuje krajinou so svojimi rodičmi a kočovným divadelným súborom. Život v maringotke nie je jednoduchý, okrem nedostatku číha na umelcov aj nepriazeň počasia či ľudská zloba. Práve tá je dôvodom Catrioninho prirýchleho vytriezvenia a rozlúčky s naivitou detstva. Tragické udalosti, ktoré sa stanú jedným z pilierov jej osudu, nastolia jej ďalšie smerovanie. Matka Velda v nej vidí potenciál rozviť vlastné nenaplnené ambície a robí všetko pre to, aby Catriona dosiahla métu v podobe javiskového úspechu. Výnimočný spevácky talent jej napokon predsa len otvorí cestu na domáce i svetové pódiá, ale nezaručí jej pokoj ani bezpečie... Je síce poznačená smrťou a traumou, no napriek tomu v sebe dokáže nájsť dostatok sily, aby sa usilovala spraviť svet lepším miestom. Sama si je dobre vedomá toho, že nie každý má toľko šťastia, a rozdáva pomoc a lásku tým, ktorí to potrebujú. Do deja vstupuje na jej ceste množstvo postáv, či už z minulosti, alebo aby ovplyvnili jej budúcnosť. Niektoré zvraty dokážete predvídať, iné vás zase prekvapia svojím nečakaným nástupom, no spoločne tvoria fungujúci celok. Krajina snov je ľúbostný román tiahnuci sa niekoľkými desaťročiami, okorenený detektívnym motívom. Ten mu dodáva šťavu, ale čo mi mierne chýbalo, je dosah toho, čo Catriona zažila ako dievča v náručí slizkého patróna ich kočovného súboru. Očakával som, že autorka to využije na hlbšiu analýzu vnútra postavy, ale nestalo sa. Iste, nejde o psychologický román, predsa som však ostal v tomto smere neuspokojený. Našťastie dej plynie rýchlo, a aj keď sa občas potkne a ustrnie na mieste, znova sa rozbehne a vtiahne vás do pútavého diania.

"Zavolala do konzervatória a prvý raz za celú kariéru predstierala, že ju bolí hrdlo. Producenta tým nepotešila, ale bolo jej to jedno - za viac než tridsať rokov nevynechala jedno jediné predstavenie. Je najvyšší čas, aby si večer urobila voľno. A okrem toho, presviedčala samu seba, teraz jej chodia po rozume dôležitejšie veci a predstavenie by nedopadlo dobre. Keď sa zotmelo a po celom Sydney sa rozsvietili svetlá, Catriona sa uprene zahľadela na tú úžasnú budovu, ktorá sa pomaly vynárala z rozvalín prístavu Circular Quay. Opera v Sydney bola takmer dokončená, bude to triumf architektúry a predstavivosti..." (str. 233)

Záver Krajiny snov je dôstojným vyvrcholením spletitých vzťahov a situácií, pričom v porovnaní s neskoršími Tamarinými knihami sa mi javil príliš "pekný" v tom zmysle, že inokedy sa nie každý dočká zaslúženého happyendu. Nijako to však neznižuje výsledný dojem, román ukazuje rôzne stránky ľudského charakteru i Austrálie ako takej, pracuje s obrazom snovej atmosféry i desivých nočných môr. Životný príbeh plný lásky, napätia, drámy, začínajúci v umeleckej kočovnej komunite a pokračujúci na kultúrnom vrchole, nekončí posledným výdychom, ale udalosťou, ktorá vám vyčaruje na tvári spokojný úsmev. Tamara McKinley je zárukou kvalitného čítania a je jedno, či nám Slovenský spisovateľ prinesie jej aktuálnu novinku, alebo siahne po staršom titule.

Komentáře (0)

kniha Krajina snů recenze