Smrť prekliatych

recenze

Smrť prekliatych (2016) / vybusna
Smrť prekliatych
Autorka Katarína Holetzová nás priviedla na Sever Slovenska. V dedine Terovce sa čas zastavil a obyvatelia neprijali fakt, že miestny boháč stavia lyžiarske stredisko. Po príšernej vražde jeho sestry, terovskej spiťáčky , prišiel do dediny policajný vyšetrovateľ René Juhász. Je nepriebojný a zakríknutý a pátra takpovediac na vlastnú päsť, mimo vyšetrovateľskej línie oddelenia. Po nasledujúcej, nemenej príšernej, vražde, samotného boháča, je René nútený spolupracovať so svojím prideleným parťákom a pomaly rozkrýva svoje podozrenia a nepriame dôkazy, na pohanské rituály, ktoré viedli k vraždám súrodencov. Po zatknutí podozrivého, na základe prepojenia s obeťami vraždy a jeho nárokov na dedičstvo, je so svojou teóriou pohanských rituálov celému oddeleniu na smiech. Znovu sa poberá cestou vlastného vyšetrovania a čelí priamym útokom na svoj život. V poslednom, keď mu ide definitívne o život, pri pokuse zachrániť dcéru prvej obete, sa dozvie, že dôvod na vraždy je komplikovanejší.
Príbeh s nevyjasnenými pohanskými rituálmi a používania citátov z Velesovej knihy, zasadenými na Severnom Slovensku mi prišiel príliš exotický a neuveriteľný, borila som sa s týmto námetom počas celého čítania. Bol pre mňa tak cudzí, že som nebola schopná túto dejovú líniu akceptovať pri \"sfilmovávaní\" príbehu v mojej hlave. Postava Reného Juhásza a preexponovaný postoj jeho kolegov k nemu, ma znervózňovala natoľko, že som strácala pohodu pri čítaní a pri knihe som vydržala, len preto, lebo som bola zvedavá, ako sa autorka vysporiada s príbehom pohanstva v čisto katolíckej časti Slovenska.
Nedokázala som uveriť tomuto námetu a nedokázala som uveriť šikane, ktorej bol René vystavený. Viem, že je to len fikcia autorky a keby bol dej zasadený v inej časti sveta, tak by to bolo pre mňa úplne bežný námet na detektívny príbeh, skrátka som sa nevedela odosobniť od slovenského prostredia, čo považujem za môj nedostatok.
Napokon mi prišlo, že sama autorka nevedela kam z konopí a táto dejová línia skončila bez zmysluplného záveru.
Jediné čo bolo pre mňa uveriteľné, bol napokon dôvod k vraždeniu a to úplne bežná pomsta.
Prvých 20 stránok som doslova zhlta, rozprávačský štýl autorky sa mi, veľmi páči Priama reč je písaná dosť kostrbate a človek nadobúda dojem, že policajti sa nevedia rozprávať inak, len pomocou expresívných výrazov. Tie nadávaky mi nevadili, vadilo mi podsúvanie tohto spôsobu komunikácie a jeho identifikácia s policajným zborom..
Premýšľala som , či si prečítam jej ďaľší príbeh. Pokiaľ nájdem titul Svorka niekde vo výpredaji, tak si ju s najväčšou pravdepodobnosťou kúpim , už len preto, aby som zistila, či dopraje úbohému Renému nejaký prerod.

Komentáře (0)

kniha Smrť prekliatych recenze