Scholastika - Osobnosti a námety a stredovekej filozofie: Recenzia

recenze

Scholastika (1993) / JohnMiller (307 views)
Scholastika - Osobnosti a námety a stredovekej filozofie: Recenzia
Skôr, než začnem rozoberať obsah tejto knihy a dostanem sa k hodnoteniu niektorých prvých kapitol, nedá mi, aby som nespomenul dve, svojim spôsobom, seba-reflexívne tvrdenia samotného autora v úvode. Na obsah to síce priamoúmerne nenadväzuje ale aj tak to spomeniem. Za prvé: Výklad obsiahnutý v tejto publikácií sa nepodriaďuje historickej úplnosti a teda nemá vo svojej podstate vyčerpávajúci výklad. Netvrdím že je to vždy pozitívne ale je to aspoň, v tomto smere, pre laika, prehľadnejšie. Za druhé: S takou neformálnou ľahkosťou nám tu Pieper predkladá pojem Stredovek, ako slovo ktoré v minulosti znamenalo opovrhnutie. Medziobdobie, čakanie... Tým sa myslí obdobie od konca Antiky až do začiatku novoveku. Túto predpojatosť vďačíme temnejším stránkam stredoveku, ktoré sú ešte aj dodnes vnímané ako bezprostredne jediné dobové snímky toho obdobia. Ako napríklad inkvizičné procesy. To tu síce autor v úvodných stránkach nespomenul, avšak patrí to k tomu.

Ako už je v dejinách zvykom, datovať presný čas určitého obdobia nie je vždy jednoduché a niekedy je to doslova nemožné. Pieper ako začiatok stredoveku, hoci v takom symbolickom ponímaní, uvádza rok 529. V ktorom sa udiali dve zásadné udalosti ktoré zásadným spôsobom pozmenili tok dejín. V tomto roku kresťanský cisár Justián nechal zatvoriť Platónsku akadémiu v Aténách, ktorá fungovala 900 rokov pod rovnakým názvom. Druhá zásadná udalosť ktorá sa v tomto symbolickom roku udiala, bolo Založenie prvého Kláštora svätým Benediktom v Monte Cassinu. Tieto dve udalosti majú nesmierne silný nádych stretu dvoch vekov nielen v tom symbolickom slova zmysle. Jeden zaniká a druhý práve vzniká. Je to stret pohanskej a kresťanskej filozofie.
Autor tvrdí, že Pojem Scholastika v celom rozsahu nepochopíme, pokiaľ si nevšimneme, že celá Stredoveká filozofia bola jedno bezprostredné učenie sa. Poukazuje to na historickom príklade sťahovania národov. Keď barbarské kmene Nordov a Germánov, je dôležité dodať že boli pohanské, dobili Rím, tím aj jednu s najvyspelejších civilizácií ktorá dlho vládla veľkej časti sveta, nešlo iba o stret dvoch rôznych národov ale aj o stret dvoch rôznych kultúr. Avšak vďaka usilovnému a nepretržitému učeniu cirkevných otcov v kláštoroch, dokázali s kočovných kmeňov doslova prevychovať barbarov, na usadlú spoločnosť ktorá si miesto rabovania dokázala sama vypestovať potravu. Trvalo to síce niekoľko storočí ale aj tak.

V druhej kapitole sú nám predstavené, v pomerne pútavo čitateľnej podobe, osudy, myšlienky a filozofia úplne prvého scholastika menom Anitius Manlius Severinus Torquatus Boethius. Ide o veľmi významného prekladateľa ktorý s nesmiernou precíznosťou preložil diela Aristotela a Platóna. Až na pár odklonov ide o biografiu v ktorej sa valná časť zaoberá jeho poslednou najznámejšou knihou O úteche filozofie ktorú Boethius napísal vo väzení čakajúc na svoju smrť.

Tretia kapitola nám predstavuje pojem "Racionálne porozumenie". Ide o pojem ktorý v sebe zahrňuje stret teologickej časti s časťou racionálnou. Veriaci museli poznať to, čo božie slovo vypovedá. Avšak niečo iné je veriť bez "dôkazu" a niečo iné zase racionálne a empiricky doložiť magické, duchovné vlastnosti viery. Napríklad racionálne vysvetliť božie zjavenie. Takým zistením by sa z viery stratila riadna dávka mysteriózna. Následne by tým viera iba utrpela obrovský úder ktorý by už možno nerozchodila. Takýto Racionalizmus ktorý tvrdí že rozumom môže byť vysvetlené všetko, stredoveký filozofovia odmietali a hájili spojenie viery a rozumu, kde bola viera, ako inak samozrejme, nad rozumom. Často sa tu skloňujú mená ako Tomáš Akvinský a Jan Eriugeny.
Je tu rozpísaných pár zaujímavých dobových historiek ktoré do kontextu odbornej literatúry síce žánrovo zapadajú ale čitateľovi sú predvedené s takou ľahkosťou, že sa to číta takmer ako beletria. Skôr ako príbeh než odborná publikácia.

Je, si myslím, zbytočné, aby som vyčerpávajúco zhrnul a rozpitvával každú jednu kapitolu zvlášť. Keďže každá z nich nemá čo do rozsahu v priemere viac než 20 strán, niektoré ani desať. Každá z nich (okrem záverečnej dvanástej) prezentuje istú dôležitú udalosť stredovekej filozofie a vždy k nej podáva, minimálne, jednu s historického hľadiska, dôležitú osobu ktorá to určité obdobie charakterizuje, niektoré sa neraz opakujú. Ako som už v predošlých riadkoch spomínal,boli to osobnosti ako napríklad: Anitius Manlius Severinus Torquatus Boethius, Tomáš Akvinský, Jan Eriugeny ale takisto aj Cisár Justinián, Dionýz Aeropagita, Anselm z Canterbury, Arnold z Brescie, Peter ctihodný, Hugo od Sv. Viktora, Peter Lombardský, Albert Veľký a mnohý iný.

V podstate ide o odbornú publikáciu pre laika, viac menej kresťana, ktorý má potrebu dozvedieť o stredoveku niečo iné ako stokrát omieľané "pravdy" v dnešnej, informáciami preplnenej, spoločnosti. Celý čas som sa snažil byť čo najviac objektívny (a myslím že sa mi to darilo) ale táto kniha nepatrí k mojim favoritom s oblasti dejín filozofie. Nie som odborník na toto odvetvie ani obdobie ale s tejto publikácie nemám akosi potrebu ani chuť ďalej pátrať po stredovekej filozofii. Takže subjektívne ma to nezaujalo avšak zlá kniha to rozhodne nie je, práve naopak, svojou nenáročnou, ale zase nie úplne jednoduchou, formou to určite sadne čitateľom ktorý nemajú v láske veľmi obsiahle odborné knihy.

Recenzoval som knihu:
PIEPER.J. 1993 SCHOLASTIKA. Praha: nakladateľstvo: Vyšehrad 1993
ISBN:80-7021-131-8

Komentáře (0)

kniha Scholastika recenze