Rodinná dráma s pretlakom emócií

recenze

Sedm dopisů z lásky (2020) / marcoz
Rodinná dráma s pretlakom emócií
S írskou spisovateľkou Sinéad Moriartyovou som sa stretol prvýkrát. Väčšinou nevyhľadávam príbehy tohto typu, pretože mi pripadajú príliš "utrápené". S istou dávkou skepticizmu som teda pristupoval aj k románu Sedem listov, pretože už podľa anotácie som čakal útok na čitateľove emócie. Moje očakávania sa naplnili iba čiastočne. Áno, kniha je veľmi dobrým prostriedkom, ako preveriť slzné kanáliky, no dej zaujme aj tých, ktorí sa podobne ako ja takémuto typu titulov vyhýbajú. Autorka totiž pristupuje k téme citlivo a nesnaží sa za každú cenu šokovať, i keď občas trochu tlačí na pílu. A keďže sa sústredí na príbeh jednej rodiny, dokážete sa do postáv vcítiť a nadôvažok zamyslieť nad tým, aké ťažké je bojovať proti neočakávanému nešťastiu.

"Adam chodil po dome ako zombie. Necítil sa ako doma - bolo tam prázdno, ticho a smutno. Mal pocit, akoby prichádzal o rozum. Ako sa to mohlo stať? Prečo? Preberie sa Sarah? Stál pri chladničke, hľadel na jedlo a bolo mu na vracanie. Ako by mohol jesť, keď jeho manželka bojuje o život? Adam sa zhlboka nadýchol. Musí sa udržať pri zmysloch. Musí byť silný kvôli Izzy aj kvôli Sarah. Chcela by, aby bol silný." (str. 114)

Adam a Sarah tvoria dokonalý pár, vychovávajú sedemročnú dcérku Izzy a tešia sa na ďalšieho potomka, tentoraz synčeka Bena. Idylka sa jedného dňa kruto zmení, keď Sarah odrazu odpadne a lekári ju nedokážu vrátiť späť do života. Nastane u nej mozgová smrť, čo sa môže, samozrejme, odraziť aj na donosení dieťaťa. Adam však odmieta vnímať situáciu ako dilemu - za každú cenu chce zachrániť svojho nenarodeného syna. Sarah bola však len v štrnástom týždni tehotenstva a do pôrodu ostávajú dlhé mesiace. Do zápasu o život sa okrem Adama zapájajú aj otec a sestra Sarah, pričom sa rozbieha zložitá a vyčerpávajúca medicínsko-právnická mašinéria. Postupne sa ukazuje, že ani vzťahy medzi členmi rodiny nie sú celkom ružové, kritický stav Sarah je zlom, ktorý odhalí rôzne postoje a krivdy. Napokon, ani sama Sarah nie je/nebola svätica, čo vnímam ako pozitívum románu. Sinéad Moriartyová vykreslila svoje postavy reálne, takže samotný námet nepôsobí prvoplánovo. Romány nás čitateľov naučili, že riešenie konfliktov sa ukrýva v rukách samotných protagonistov, sú to zväčša oni, kto sa musí pobiť s osudom. V prípade Siedmich listov celý problém vyznieva omnoho nástojčivejšie a zúfalejšie, pretože hrdinovia sami osebe nie sú schopní ovplyvniť zdravotný stav Sarah a chlapčeka. Zaujímavým prvkom sú však predmetné listy z názvu knihy. Sarah totiž vždy napísala list svojej dcére Izzy v deň jej narodenín, a keď ich jej sestra Mia objaví v jej denníku, môžete sa pripraviť na poriadne dojatie.

"Mia sa oprela na stoličke. Spomínala si, ako plakala. Nenávidela každú minútu Vianoc. Prebudila sa s pocitom prázdnoty. Sama sedela v kuchyni, popíjala kávu a pozerala na malý, lacný stromček, ktorý sa Johnny márne pokúšal ozdobiť tak, aby pôsobil veselo. Cítila sa veľmi smutná, osamelá a na dne. Je to jej osud? Bude najbližších dvadsať rokov drieť v práci, aby splatila hypotéku, a bude si robiť obavy o Johnnyho a Riley? Kam sa podeli zábava a smiech, zažívala s dvoma najdôležitejšími ľuďmi vo svojom živote? Teraz si navzájom pripadajú ako cudzí." (str. 333)

Sedem listov je špecifický román, na ktorý musí byť človek správne naladený. Je chvályhodné, že Ikar ho priniesol slovenským čitateľom, pretože nejde o ľahkú tému a podobné témy sú spoločensky nutné, i keď nie široko vyhľadávané. Až po prečítaní knihy som sa zo záverečného poďakovania dozvedel, že Sinéad Moriartyová vychádzala pri písaní zo skutočného príbehu. Inšpiroval ju novinový článok o súdnom procese, pričom táto informácia pozdvihla román v mojom ponímaní o priečku vyššie. Určite nebolo jednoduché napísať ho, a hoci sa nazdávam, že by mu prospelo menej strán a podnecovania čitateľov k súcitu, patrí medzi diela so silným posolstvom.

Komentáře (0)

kniha Sedm dopisů z lásky recenze