Politikos recenzia

recenze

Z pohľadu dnešného vnímania, to jest z hľadiska moderného, popkultúrou ovplyvneného, človeka by sa toto dielo mohlo prezývať (možno to inteligenciu nahnevá a pobúri takéto prirovnanie avšak svojim spôsobom sa tu nachádzajú isté podobné prvky. Samozrejme nie obsahovo ale celkovou formou.) Napríklad TARANTINOS. Apelujem na významného filmového režiséra Quentina Tarantina. Porovnanie veľkého Antického Filozofa s bývalým pracovníkom z videopožičovne je viac ako na pobúrenie. Beriem to, uznávam a vysvetlím.

Celé toto prirovnanie stojí na základoch veľmi realistickom zachytení dialógov medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi či už ide o písomnú formu Platóna alebo audiovizuálnu formu Tarantinovu (Ktorej však predchádza takisto písomná forma v podobe scenára). Ktoré sa snažia, a ide im to veľmi dobre, navodiť prirodzený rozhovor ktorého cieľom je získať nejakú informáciu či oboznámiť prihovárajúcemu sa so svojim názorom alebo niekoho presvedčiť že jeho odôvodnenie a interpretácia je tá správna. Je veľmi dôležité si uvedomiť že prirodzený rozhovor či už ide o skutočný alebo navodení v literatúre nefunguje ako učebnica. Politikos nie je literárne dielo pre čitateľa ktorý sa snaží hltať informácie bezmyšlienkovo. Takýto zanietený knihomol si na konci diela uvedomí že sa nedozvedel prakticky nič a keď si predtým popri pátraní antickou literatúrou prečítal nebodal Aristotelovu Politiku zabudol aj to čo vedel. Hypotéza ako vyšitá.

Informácie tu nie sú podložené pred čitateľa ako na tácke. Na otázky ktoré si na začiatku stanovia hlavný protagonisti ako hľadanie najlepšieho kráľa, filozofa či politika treba doslova hľadať. Na prvý pohľad, a to hlavne na začiatku, to vyzerá tak akoby to nekonečné filozofovanie neviedlo nikam. Čím viac sa problém prehlbuje tým je jeho riešenie náročnejšie. No v tom tkvie sila tohoto diela.

Zásadné znalosti a poznatky pre relatívne ľahšie pochopenie sa Platón snažil podložiť pre vtedajšiu verejnosť (ale myslím si že aj dneska ešte nie sú cudzími.) príkladmi zo života. Aby si čitateľ jednoduchšie pomocou jasnejšie zadefinovaných pojmov dokázal predstaviť viacmenej abstraktnejšie definície ktoré prezentujú politika, filozofa a kráľa. Pokiaľ čitateľ nie je zvyknutý čítať scenáre či dialógy tak mu zo začiatku bude musieť sústrediť nie len na to čo sa rozpráva ale aj kto to rozpráva. No po čase si uvedomí že ide vlastne iba o monológ jedného protagonistu ten druhý iba pokyvuje hlavou a buď súhlasí alebo sa pýta. Čo je veľká škoda a pre mňa táto jednotvárnosť vytvorila negatívny dojem s knihy.

V porovnaní s Aristotelovím dielom podobného ranku Politika ide o slabý odvar v ktorom, na šťastie, nepresadzoval svoje utopistické zriadenia štátu. Tejto téme sa v tejto publikácií vôbec nevyjadruje. Politické idEológie ako demokracia, tyrania, aristokracia tu nie sú rozobrané tak detailne ako ich do hĺbky preberal Aristoteles.
Medzi vatou nezaujímavých dialógov sa skrývajú interesantné myšlienky ale zase ich nie je toľko aby som túto knihu ospevoval do nebies. Ide o lepší priemer určený nie pre každého ťažko definovať pre koho.
Recenzoval som:

PLATON. 2005. POLITIKOS. 3.vydanie. Praha: nakladatelství OIKOYMENH 2005
ISBN 80-7298-159-9

Komentáře (0)