Páčila sa mi

recenze

Okolo tejto knižky som dlho chodila a hovorila si, že toto nie je nič pre mňa. Isté obdobie som sa úplne vyhýbala knihám s tematikou druhej svetovej vojny. Nemala som akosi síl čítať o týchto ťažkých a smutných osudoch ľudí. Od knihy ma odradzovalo práve toto, čakala som, že na mňa vyskočia zverstvá, ktoré nebudem môcť stráviť. Prekvapivo som čakala horšie. Kniha je rozdelená na 3 časti – detstvo, dospievanie a dospelosť (najviac sa mi páčilo detstvo). Bála som sa časti keď bude s rodinou odvezená do koncentračného tábora ale vďakabohu v knihe nenájdete detailné popisy trápení a trýznenia s ktorému museli čeliť (určite je ľahšia ako napr. Vojne nemá ženskú tvár – tú som nedokázala dočítať). Trápenie, bolesť, nespravodlivosť je tu hmatateľná je však ohľaduplná k čitateľovi. Páčil sa mi veľmi štýl písania autorky, bavila ma atmosféra ktorou dokázala opísať dané situácie, mesto, život, pocity. Koniec ma dokonale prekvapil bol presne ako život nepredvídateľný. Kniha mi zobrala slová, stále rozmýšľam nad tým ako sa tým ľuďom dokázal zo dňa na deň zmeniť ich život, ako prišli aj o nárok žiť, na to ako si všetci myslíme, že sme nenahraditeľný a pritom nie sme, ako ľudia dokážu ľahko prezliecť kabáty a najväčšie špiny vyťažiť aj z toho najhoršieho pre seba najlepšie ale i na to, že po tom všetkom keď prežili mnohých čakalo ďalšie trápenie. Kniha je smutná ale potrebná, je dôležité aby sme nezabudli.

Komentáře (0)