Opakom rasistu nie je nerasista

recenze

Ako byť antirasista (2021) / marcoz
Opakom rasistu nie je nerasista
Téma rasizmu sa v súčasnosti spája najmä s politickým tlakom v USA, prejavujúcim sa v rôznych oblastiach spoločnosti a kultúry. Osobne vidím jej najväčší vplyv vo filmovom a televíznom umení vzhľadom na stanovenie určitých kvót, týkajúcich sa pomeru černošských hercov. V našom geopriestore sa síce nevyskytuje veľa Afroameričanov, ale rasizmus sa netýka iba ich. Svojím spôsobom sa s ním stretáva každý, pričom si ani neuvedomuje, že k nemu dochádza. Ibram Xolani Kendi je autorom viacerých kníh zaoberajúcich sa daným globálnym a dlhotrvajúcim problémom, v ktorých objasňuje jeho dejiny, pôvod i súčasné podoby. Pritom naň nahliada cez optiku vlastných skúseností, no prvok subjektivity je skôr iba východiskovým bodom než hlavným motívom, tým pádom sa s ním môžu stotožniť aj čitatelia mimo sféry záujmu.

"Rasová nerovnosť je všade okolo nás, či už viditeľná v našich zákonoch, alebo skrytá v útrobách našej mysle. Otázka pre každého z nás znie: Na ktorej strane histórie stojíme? Rasista je človek, ktorý svojimi činmi alebo svojou nečinnosťou podporuje rasistické politiky alebo šíri rasistické myšlienky. Antirasista je človek, ktorý svojimi činmi alebo svojou nečinnosťou podporuje anirasistické politiky alebo šíri anitrasistické myšlienky. Rasista a antirasista sú odnímateľné menovky, ktoré možno nalepiť alebo strhnúť na základe toho, čo daný človek robí alebo nerobí, čo v danom momente podporuje alebo vyjadruje." (str. 32)

Autor hneď v úvode jasne definuje pojmy a uvádza čitateľa do obrazu ohľadom charakteru svojho textu. Osobne sa nepovažujem za rasistu, no doteraz som sa nikdy nad daným javom viac nezamýšľal, čo je pomerne pochopiteľné, keďže s ním nemám prakticky žiadnu skúsenosť. Kendi však tvrdí, že ak človek vyhlasuje, že nie je rasista, ešte to neznamená, že je proti rasizmu ako takému. Podľa neho je dôležité naladiť sa na vlnu antirasizmu, aby sa ľudia aktívne postavili proti tomuto neduhu a aj sa tak v súvislosti s tým správali. Spočiatku sa mi zdalo, akoby svoje postoje podsúval čitateľovi príliš moralizujúco, ale našťastie to vykompenzoval trefným príkladom z vlastného života na prahu dospelosti, keď on sám nevedomky prebral tendencie zhadzovať vlastnú rasu a prisudzoval jej negatívne konotácie. Od osobných kritérií prechádza k spoločenským a politickým a nazerá na rasizmus z rôznych uhlov, pričom sa snaží zachovať istú mieru objektivity. Prejavuje sa to napríklad v širšom ponímaní. Svoje hodnotenia neobmedzuje iba na protipól belosi - černosi, ale tvrdí, že nadradenou sa môže cítiť akákoľvek rasa a rasizmus sa môže prejavovať dokonca aj v rámci jednej z nich (ako sa to stalo aj jemu samému). Aby mohli téme lepšie porozumieť aj ľudia bez priamej skúsenosti, vysvetľuje problém v spojení s viacerými odbormi, medzi ktorými nájdete etiku, právo, históriu či prírodné vedy. Hovorí, že rasistov aj antirasistov podmieňuje pestrá paleta vplyvov - od dedičnosti cez etnicitu až po sociálne interakcie. Ďalšou podstatnou ideou je pasivita ľudí, ktorá tiež napomáha udržiavaniu stereotypov a predsudkov a je živnou pôdou pre negatívne postoje aj voči iným skupinám obyvateľstva, či už ide o homosexuálov, feministky alebo odlišné vierovyznania. Napomôcť systematickému riešeniu situácie by mohlo, keby každý začal so zmenou vlastného uvažovania, zahŕňajúcou viac sebakritiky, sústredenie sa na rovnosť a vyhýbanie sa haló efektu zo strany médií či politikov.

"Sexistické názory, že muži sú prirodzene nebezpečnejší ako ženy (keďže ženy sa považujú za prirodzene krehkejšie a vyžadujú ochranu), a rasistické názory, že černosi sú nebezpečnejší ako belosi, sa prelínajú a vytvárajú rodový rasizmus, podľa ktorého sú černosi hypernebezpeční, nebezpečnejší ako belošskí muži, černošské ženy a (vrchol nevinnej krehkosti) belošské ženy. Žiaden súd nie je prísnejší ako ten proti černošskej mužskosti, ktorá je už od prírody vinná." (str. 266)

Knihu Ako byť antirasista považujem za nesmierne dôležitú, hoci sa priznám, že som nie vždy rozumel všetkým súvislostiam. Našinec má podľa mňa od danej problematiky priveľký odstup a ani pri najlepšej vôli nedokáže do nej naplno preniknúť. Je však nutné dodať, že publikácia je skvelým sprievodcom v tejto oblasti a zodpovie viac otázok, než by ste boli schopní položiť. Ibram X. Kendi sa podujal na neľahkú úlohu - otvoriť ľuďom oči, docieliť, aby každý začal s pozitívnou zmenou od seba, a to by sa malo postupne prejaviť aj v systéme a politike. Či má šancu uspieť, je otázne, no ak jeho kniha prinúti zamyslieť sa čitateľov tak ako mňa, jeho snaha nebude márna.

Komentáře (0)

kniha Ako byť antirasista recenze