Občas nám život kladie do cesty veľa nástrah...

recenze

Modlitba za krutých je typická rimovka, v ktorej nechýba láska, nádej, smútok, ale aj tajomstvá z minulosti a tiež krimi zápletka. Napínavé čítanie, pri ktorom vám možno napadne – aké vzťahy mám vlastne so svojimi najbližšími? Naozaj sú úprimné a čisté?

Detstvo bez otca, matkin odmietavý prístup, nefungujúce vzťahy s mužmi...
Napriek všetkému je Laura šťastná. Práca snov v časopise ďaleko od domova dáva jej umeleckej duši krídla a napĺňa ju. Všetko sa zmení v momente, keď sa jej mama zraní pri páde a je odkázaná na dcérinu pomoc. Laura sa po dôkladnom zvážení rozhodne odcestovať domov. Jej motiváciou nie je mamino skoré uzdravenie, ale tajný ateliér, ktorý si zriadi na povale domu. Tam sa konečne naplno oddáva svojej veľkej vášni a tvorí abstraktné obrazy.
Náhodné stretnutie s bývalým spolužiakom Viktorom v nej rozpáli oheň túžby po láske, ale zároveň podnieti zvedavosť a začne sa zaujímať o rodinné tajomstvá.
Prečo otec odišiel a viac sa neozval?
Prečo je mama studená ako Aljaška?

Známy a úspešný maliar Krištof vidí v Laurinej tvorbe potenciál a navrhne jej spoluprácu. Zdanlivo jednoduchý príbeh ženy, ktorá sa dotýka svojho sna, narušia pravda a zákerný vrah. Vtrhnú do jej života v tej najnevhodnejšej chvíli. Laure začína byť jasné, že život je radosť a zároveň boj a že niekedy nám zostanú len modlitby za krutých...

Rodáčka z Medzilaboriec a autorka temnej romantiky. Aj tak poznáme mnohé Andreu Rimovú, ktorej vyšla nová kniha. Už dvanásta.

Volá sa Modlitba za krutých a hlavná hrdinka Laura miluje farby. V pestrofarebnom svete sa cíti najlepšie a umenie jej pomáha prekonávať aj tie najťažšie údely osudu. Niekedy nám život kladie množstvo prekážok, hádže polená pod nohy, chystá nástrahy...a je dobré, ak máme čosi, čo nás nabíja energiou a pomáha nám postupovať vpred.
Presne také čosi našla Laura...

Krátky úryvok z knihy Modlitba za krutých:
„Musím ti dočasne skrátiť úväzok. Je to nevyhnutné opatrenie, Laura. Len sa pozri okolo seba,“ naznačil rukou polkruh v priestore rozdelenom na niekoľko menších kancelárií.
„Vyzerá to tu katastrofálne. Budova je v zúfalom stave a neustály výpadok počítačov spôsobuje čoraz väčšie problémy.
Keby mi nepomohol Fero, boli by sme v háji. Posledné číslo by nevyšlo kvôli sračkám s týmito haraburdami, ktoré si nezaslúžia oslovenie počítač.“
Odhodlala som sa na priamu otázku. Vo vzduchu totiž visela moja budúcnosť. Práca v časopise Dnešok ma živila.
„Čo presne to pre mňa znamená? Hovor na rovinu.“
„Budeš robiť z domu. Vy všetci. Určite to nepotrvá dlhšie ako dva až tri mesiace, kým to tu dáme do poriadku a zabezpečíme moderné a spoľahlivé fungovanie redakcie.“
Zmocnil sa ma zvláštny pocit. Niečo tu nehralo. „Znamená skrátený úväzok, že krachujeme? Nejde mi to do hlavy, Rado. Budeme pracovať menej ako doteraz. Neodzrkadlí sa to na úrovni časopisu?“
Bez váhania zavrtel hlavou.

Komentáře (0)