O NEZAUJÍMAVÝCH POSTAVÁCH A PÍSACÍCH STROJOCH - TOM HANKS : O NEZVYČAJNÝCH ĽUĎOCH A PÍSACÍCH STROJOCH

recenze

O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch (2018) / anet9012
O NEZAUJÍMAVÝCH POSTAVÁCH A PÍSACÍCH STROJOCH - TOM HANKS : O NEZVYČAJNÝCH ĽUĎOCH A PÍSACÍCH STROJOCH
Herec a režisér napísal knihu poviedok. Známe meno predáva. Herec a režisér zabudol, že písať scenár a režírovať vyžaduje úplne iné schopnosti, ako na pár stránkach vystavať fabulu kvalitnej poviedky. Herec a režisér sa nedržal svojho kopyta.

Pozitíva :

- forma + naratív : relatívne literárne ,,v poriadku", čitateľsky neurazí ani nenadchne, nemá svoje charakteristické črty vďaka ktorým by sa Hanks odlišoval od väčšiny autorov, no ani nie je spracovaný prvoplánovo, lacno, skrátka sa drží v zaužívaných bezpečných vodách, pracuje s naratívom, ktorý by sa poľahky stratil v antológii poviedok vysokoškolákov, čo však nutne nemusí znamenať problém - štylisticky skrátka nevybočujeme ani na jednu stranu Gaussovej krivky, čo sa pri literárne nečinnom autorovi s prvotinou ani neočakáva.

- humor : je poznať, že ten chce mať obsiahnutý Hanks v každej poviedke, ak i nie priamo v dialógoch, tak rámcovo ako tragikomický nádych a pod. Čo je treba spomenúť je, že z naratívu poviedok sa Hanks čitateľovi zdá tak prirodzene, nenútene vtipný, vôbec by však nebolo naškodu, ak by humor vedel spracovať, tematizovať lepšie, s väčším entuziazmom, precítenejšie, i s istým zmyslom pre humor v literatúre, čo by zbierku rapídne pozdvihlo na kvalite.

- témy zápletiek, ktoré tematizuje : Hanks ako tvorca si očividne potrpí na fatalistické príbehy, persóny atď. Témy, ktoré spracúva v každej poviedke sú rovnako sociálne, až moralisticky, stavané, reflektujúce návyky, zvyky dnešnej society i jednotlivcov, nenásilne sa snaží poukázať na problémy a vyjadriť svoj mravný názor, didaktizuje, i keď v náznakoch, často skrz cynickú postavu rozprávača.

- vsuvky : v objektívnom pohľade sú najinovatívnejším prvkom ( či aspoň najzaujímavejším, ktorý oživuje hluché miesta medzi, občasne naozaj zle technicky spracovanými poviedkami) sú formou pripomínajúce publicistické vsuvky, ktoré sa obsahovo i formovo autorovi podarili oveľa viac, je citeľné, že si ich koncipovanie si viac užíval, keďže sú svižnejšie, akoby mu samotný publicistický štýl bol bližší.

Negatíva :

- témy : i keď autor chce spracovávať dôležité či zaujímavé témy, sám nie je natoľko vypísaným a skúseným autorom, aby dokázal tieto zaujímavé, inovatívne či moralistické, témy spracovať/tematizovať, reflektovať a funkčne rozvinúť na románovej pôde, nieto ešte na tej poviedkovej, kde na všetky tieto kroky potrebuje minimum strán( tu často cirka 20). K tomu všetkému neskutočne stagnuje lit. spracovanie hl.postáv - buď sú charakterovo plytké, jednotvárne, bez psychologizácie a prvoplánovo začiatočnícky slabé alebo určitým spôsobom utvorené, no neplnohodnotne, nedotiahnuté, s nejasnými motiváciami, skrátka s množstvom autorkých začiatočníckych chýb. (a to berieme v podtaz to, že v poviedke ako takej netreba charakter development, ale ak už do nej vstúpi úplne nezaujímavá postava v nezaujímavom sujete, čo potom?) To isté platí i o samotnom vypointovaní poviedky, ktoré niekedy úplne chýba, nie je ani prekvapujúce, ani zarážajúce, teda často vyšumí do prázdna, po dlhočiznej expozícii prechádzame na zápletku a skoro ihneď i na rozuzlenie a záver, bez toho, aby sa vôbec stalo čosi literárne formovo či aspoň obsahovo zaujímavé. A to je najväčší problém celej zbierky a prakticky každej poviedky - i keď chce pointa každej vyznieť zaujímavo, s druhým významovým plánom, Hanksove postavy nežijú, vznikajú a zanikajú na 20 stranách poviedky, nie sú natoľko zaujímavé a osobitné, aby si ich potenciálny čitateľ zapamätal dobudúcnosti, rovnako ani jeden tematizovaný príbeh nie je natoľko osobitný, aby mal určitý presah - s postupom diela sa poviedky na seba začnú až podozrivo podobať, hlavne štylisticky, formovo, ale i tematicky, istá repetitívnosť sa im nevyhne a keďže Hanks v tomto žánri ešte neustále tápe, má problémy i so zvolením tempa a množstvom dávkovaných informácií, čize pointa uniká, spomínaný inovatívny záver je nevyužitý, množstvo poviedok pôsobí neprofesionálne, ako od doslova začiatočníckeho spisovateľa poviedok v poviedkovej súťaži = skoro žiadna z nich nemá významový presah, na ktorý by si čitateľ mohol spomenúť neskôr, po dočítaní zbierky či ho hlboko literárne interpretovať.

Prvá zbierka poviedok Toma Hanksa vyzerá tak, ako autorská prvá zbierka. Bez znevažovanie akýchkoľvek iných kvalít autora, literárna tvorba ako taká je pre neho na dosiahnutie istej vyššej, kvalitnejšej literatúry či kvality ,,žánrovky" nie cesta na dlhú trať, no nie je ani nijako blízko.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch recenze