NIEČO AKO AUSTRÁLIA V MINULÝCH STOROČIACH - ANTHONY O´NEILL - NA ODVRÁCENÉ STRANĚ

recenze

Na odvrácené straně (2018) / anet9012
NIEČO AKO AUSTRÁLIA V MINULÝCH STOROČIACH - ANTHONY O´NEILL - NA ODVRÁCENÉ STRANĚ
Krimithriller z pera autora austrálskeho pôvodu O' Neilla disponuje predovšetkým veľkou dávkou brutality, expresívnosti a naturalizmu v čistej podobe, na odvrátenej strane však aj nelogickými absurdnosťami v deji i v nastolenom lit. svete s vatou.

Pozitíva :

- narácia : autorský rozprávač je zvolený rozumne, predovšetkým preto, s akým množstvom postáv román operuje, štylisticky je text väčšinou svižný, dynamický, nepracuje sa s dlhou expozíciou, ale autor čitateľa vrhá priamo do deja s ľahko čitateľným textom s istou dávkou autorskej poetiky - farbistého opisu, zameriavajúceho sa predovšetkým na tvary, vône a farby.

- explicitné prvky naturalizmu : práve tie budujú atmosféru, obsahujú doslova explicitné opisy, od opisov vrážd, prelievanej krvi, zlomených kostí, rozliatych orgánov až k používaniu expresívneho až vulgárneho slovníka hl.hrdinu plného nadávok a pejoratív.

- dialógy : plné ironického a čierneho humoru, ktorý text obzvláštňuje, interakcie medzi postava zároveň pôsovia uverieteľne i kvôli zvolenej slovnej zásobe každej z postáv - prehovory sa od seba ľahko rozlišujú, každá má diametrálne odlišný prejav, používa iný slang, iný typ hovorových slov, čím sa stávajú čitateľsky uveriteľnejšie, pôsobia živši atď.

- charaktery : každá postava disponuje svojimi svojskými charakterovými vlastnosťami,ktoré udávajú jej správanie, vymedzujú ju, i keď vo väčšine sú volené klasicky - záporné postavy disponujú negatívnym charakterom a naopak. Správanie postáv v existencionálnych momentoch je uveriteľné, napr. ak niekomu ide o život, správa sa priamo úmerne tejto skutočnosti atď.

- téma : síce nie číre sci-fi, keďže román operuje skôr so spoločenskými refleciami a otázkami na politiku, práva a súžitie v societe ako takej, istá dávka z tohto žánru sa tu samozrejme, logicky, nachádza. A ak opomenieme prostredie Mesiaca, ktoré by pokojne mohlo byť vymenené za prostredie Zeme a jej odľahlých končín, omnoho zaujímavejším sa stáva rozvíjaný motív pokročilej technológie, robotiky a androidov, ako bežných členov spoločnosti, ktorá sa i v súčasných médiách objavuje hojne, za všetky príklady jeden : v nedávno vydanej interaktívnej a profesionálne animovanej hre Detroit : Become Human, ktorá operuje na podobnom základe a spracúva podobnú problematiku i keď nie na rovnakom základe.

Negatíva :

- repetetívnosť : po určitom úseku čitateľ spozoruje periodickú postupnosť - mustra autora je viac ako opakujúca sa - kapitola patriaca zápornej postave (tu treba spomenúť, že asi po dvoch vraždách už nemáte absolútne žiadne pochybnosti o tom, ako budú pokračovať ďaľšie kapitoly, čiže sa text stane neskutočne predvídateľným), kapitola kladnej postavy, kapitola v podstate nepotrebnej vaty, kapitola zápornej postavy a tak ďalej až po záver.
Kapitoly čisto popisujúce len život na Mesiaci či prácu technológií tohto miesta ako i jeho isté genius loci sú buď nepotrebné a v podst. výplnkové, rušia gradáciu a náväznosť, no ak by sa na ne čitateľ naopak zameral, majú v sebe mnoho logických ,,dier", nevysvetlených pasáží a pod., čím sa stávajú neuspokojivými na oboch stranách - zámer autora je

pochopiteľný, no namiesto venovaniu samotných kapitol by bolo rozumnejšie tieto poznatky nenásilne vpracovať do dialógov, opisu či podobne.

- záver : ako už u mnoho kníh, premotivizovaný, autor cítil potrebu záverečného príbehového twistu, ktorý však nie je inovatívny ani prekvapivý a konieckoncov sa čitateľ nedočká ani finálneho riešenia - vrah nie je potrestaný, prekvapivo sa ani nestáva nebezpečným pre svoje okolie a linka sa uzatvára (potom nie je jasné označenie krimi, keďže vo svojej podstate nikdo žiadne vraždy ani nevyšetruje, skôr by sa tu hodilo označenie horor). Konfrontácia, na ktorú čitateľ čaká počas celej dĺžky textu je autorom odbitá na jeho konci ( čo mi osobne veľmi pripomenulo minuloročné sklamanie dielom Jsou světla, která nevidíme)

-noir : označenie noir je tiež sporné. Pokiaľ sa pohybujeme v primárnom preklade slova, tak v poriadku, temným text naozaj je, zainteresovaní si však určite čoskoro povšimnú, že so skutočným žánrom noir sa v texte zhoduje len jeho chronologická kompozícia, páchateľ ako jedna z postáv (aj keď by v podstate mala byť jeho perspektíva jediná, ale v poriadku) a ak chcete i určitá brutalita, ktorá však nemusí byť podmienkou. Potrebné bude asi pochopiť, že označenia ako psychothriller, severské krimi a iné už nie sú inovatívne a tak zaujímavé a nové, neopozerané určite pritiahnu čitateľskú zvedavosť, ako i prinesú do slovníka pofidérnych booktuberov a blogerov jedno nové slovíčko, ktoré si môžu vygoogliť či nájsť na wikipédii.

O'Neillov román Na odvrácené straně je síce veľmi dobre štylisticky zvládnutým románom, ktorý osloví i nemilovníka sci-fi žánru, profituje z nových a neopozeraných motívov, nápadov a námetu, poskytne veľké množstvo humoru ako i čitateľsky atraktívnych brutálnych pasáží, stroskotáva však na slabšom prevedení, príbehovej vate, dĺžke diela, ktorá je zbytočná a v repeterívnosti linky zápornej postavy, čím sa jeho kvalita priamo úmerne týmto nedostatkom znižuje.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Na odvrácené straně recenze