Najmrazivejší triler roka

recenze

Hvězda Severu (2018) / marcoz
Hvězda Severu

Síce máme pred sebou ešte mesiac - a okrem toho sviatky, počas ktorých mnohí z nás stihnú prečítať množstvo kníh, ale už teraz môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že Hvězda Severu je pre mňa prekvapením roka. Čakal som zaujímavý príbeh už len preto, že sa odohráva v Severnej Kórei, ale že ma tak vtiahne, som si nepredstavoval. D. B. John sa svojou prvotinou zaradil na mojom pomyselnom rebríčku na prvú priečku nových talentov. Kdesi som sa dočítal, že Hvězdu Severu písal dlhých päť rokov. Som rád, že sa neponáhľal a s príbehom sa dokonale pohral. Stret dvoch extrémne odlišných kultúr ukázal v krásnych aj odpudivých detailoch a v rôznych oblastiach - od chudobných dedinčanov cez pomery v koncentračných táboroch až po najvyššie politické elity.

"Vytáhla zpoza opasku tři zbylé bankovky. Vypadaly uboze. Jedna z nich jí vypadla a třepetavě se začala snášet k zemi. Zbylé dvě zmuchlala paní Mun do kuličky, natáhla ruku a hodila je do ohně hořícího v koši. V davu zavládlo mrtvolné ticho. Bankovky totiž obsahovaly portrét Velkého vůdce, který teď plápolal na řeřavých uhlících. Ve tvářích spoluobčanů se objevil šok. Paní Mun se právě dopustila činu, od něhože nevedla cesta zpátky." (s. 288)

Príbeh sa spočiatku rozvíja v troch líniách, pričom sa zdá, akoby spolu nesúviseli, no postupne sa začína ukazovať, že sú (a budú) na seba nadväzovať vo veľkej miere. Spoznávame tri ústredné postavy - americkú miešanku Jennu Williamsovú, pátrajúcu po unesenej sestre a začínajúcu kariéru v CIA, Čo Sang-choa, vysoko postaveného diplomata zo Severnej Kórey, a chudobnú staršiu ženu Mun, predierajúcu sa ťažkým životom pod dohľadom strážcov verejného poriadku. O niečo zaujímavejšie vyznieva dianie v Kórei, predsa len je to pre našinca pomerne neznáma exotika. Pri opise niektorých súčastí tamojšieho každodenného života priam tuhne krv v žilách. A inde zas vrie, pretože praktiky režimu sú neraz až príliš drsné a kruté. Kult osobnosti sa prejavuje aj v bežných maličkostiach a akékoľvek vybočenie či nebodaj spochybnenie štátnej moci je vstupenkou do pekla. D. B. John využil vlastné skúsenosti z krajiny v najvyššej možnej miere a miestami sa nebudete stíhať čudovať, akými cestičkami vedie svojho čitateľa...

"Odložila sklenici a uvědomila si, jak má zpocené ruce. Celá se potila, jako by vyšla z parní lázně. Hněv ji zcela ovládal. No jasně, pomyslela si, prostě jim tady ztropím scénu. Co je to za lidi, že mi zakazují setkání s vlastnou sestrou?! Zhluboka se nadechla a odsunula se na židli od stolu, aby mohla vstát. Během milivteřiny, kdy se s ní Čo střetl pohledem, jí dokázal vyslat temné varování - tak temné, že její odvaha náhle dostala studenou sprchu hrůzy. Chceš, aby ji zabili...? Opravdu to chci riskovat? přemýšlela Jenna. Co když má Čo pravdu?" (s. 314)

Hoci je Jenna veľmi odhodlaná, prím hrajú zvyšné dve postavy. Pani Mun je najväčšia "bad-ass" celého príbehu a Čo prekoná najväčší osobnostný rozvoj. Autor maximálne využil všetky ponúkané možnosti a nádherne pracuje s jednotlivými motívmi. Nebojím sa povedať, že dokonca geniálne. Nechcem veľa prezrádzať z deja, preto poviem len toľko, že keď sa jedna z postáv ocitla v srdci tábora, moje čitateľské srdce zaplesalo. To, čo by niektorí autori natiahli na niekoľko častí v sérii, D. B. John napchal do jedného románu. A vyplatilo sa. Len pevne dúfam, že na pokračovanie Hvězdy Severu nebudeme musieť čakať ďalších päť rokov... Koniec ma nenechal chladným a okamžite som zatúžil dozvedieť sa, ako budú osudy hrdinov pokračovať ďalej. Námetov je nespočetne veľa, otvorených línií takisto, o očakávaniach fanúšikov nehovoriac. Doslov na záver knihy je tiež skvelým nápadom a dôkazom, že podobné príbehy neraz píše aj sám život. Okrem toho je tento román aj dôvodom radosti z toho, že žijeme v (relatívne) pokojnej a mierovej krajine.

Komentáře (0)

Přidat komentář