Márny (?) boj slepej spravodlivosti

recenze

Večer a ráno (2021) / marcoz
Márny (?) boj slepej spravodlivosti
Večer a ráno je štvrtým dielom série Kingsbridge, ktorá sa tiahne cez niekoľko storočí. Znie priam neuveriteľne, že prvé Piliere zeme vyšli už v roku 1989. Dodnes patria k autorovým najúspešnejším knihám a čitatelia po celom svete sa vždy radi vrátia do známeho prostredia. Stavba gotickej katedrály sa postupne rozšírila do univerza, ktoré poskytuje nepreberné množstvo námetov. Ken Follett má obdivuhodný talent preniesť vás do stredoveku, ktorý ani zďaleka nevystihuje neprávom zaužívaný prívlastok obdobie temna. A keď, tak skôr pod vplyvom ľudí než doby. Najnovší prírastok v tejto sérii sa totiž venuje predovšetkým pestrým povahám a charakterom, a to v rozpätí všetkých spoločenských vrstiev.

"Hrôzostrašná plavba otriasla Ragniným sebavedomím. Ešte nikdy sa tak dlho nebála o život. Keď kapitán Guy navrhol, aby počkali na krajšie počasie a potom sa vybrali do Combe, rázne odmietla. Nemienila sa plaviť popri anglickom pobreží - netúžila viac vkročiť na palubu lode. Ak ju čakali ďalšie nepríjemné prekvapenia, chcela im čeliť na suchej zemi. O tri dni si už nebola istá, či sa rozhodla správne. Neutíchajúci dážď premenil cesty na močiare. Vyčerpané kone sa horko-ťažko brodili blatom a všetci boli mrzutí, lebo sa deň čo deň triasli od zimy v premočených šatách." (str. 148)

Niektorí autori historických románov využívajú dejiny ako kulisu pre svoje príbehy a dobové reálie zakomponujú len v nutnom prípade. Ken Follett je však mágom so schopnosťou preniesť na čitateľa zo stránok knihy všetky niekdajšie vône i pachy, vplyvy počasia, strasti aj radosti každodenného života stredoveku. Pri čítaní máte dojem, akoby sa pred vašimi očami odvíjal skutočný príbeh a azda to tak i je. Večer a ráno je síce štvrtým dielom, no zároveň je prequelom celej série, začínajúcim sa v roku 997, keď ešte samotný Kingsbridge ani neexistoval. Príbeh začína poriadne dramaticky - útokom Vikingov na anglické pobrežie, ktorí plienia každú dedinu, na ktorú natrafia. Pri nájazde Severanov prichádza hlavný hrdina (respektíve jeden z nich), staviteľ lodí Edgar, o svoju lásku. Prím však spočiatku hrá iná postava - mladá šľachtičná Ragna, ktorá ako zamilovaná nevesta nasleduje svojho novopečeného manžela z Normandie do Anglicka a zoznamuje sa (a spolu s ňou aj my) s pomermi a ťažkým životom v novej krajine. Edgar sa do Ragny zaľúbi, no delí ich nielen jej manželský sľub, ale aj priepastný spoločenský rozdiel. Postupne sa zoznamujeme aj s ďalšími obyvateľmi dediny, kde sa budujú základy neskorších búrlivých udalostí. Dôležitú úlohu zohráva v deji aj cirkev, ktorá síce mala v danom období veľkú moc, ale to neznamená, že ju jej predstavitelia využívali iba v dobrej viere a v obetavej práci pre svojich blížnych. Tretím hrdinom románu je mních Aldred, ktorý má síce mnoho plánov, ale naráža na nekalé praktiky miestneho biskupa. Beztrestnosť a zneužívanie moci preveria vašu toleranciu a túžbu po spravodlivosti. Vymáhanie zákona pred viac než tisíc rokmi nebola jednoduchá záležitosť a mnohí vysokopostavení jedinci to aj patrične využívali. Román je úžasnou prehliadkou vtedajšieho života, no k slovu sa dostane aj dávka akcie. To naznačuje aj samotný úvod, a hoci neskôr príbeh plynie v pokojnejšom rytme, v poslednej tretine pekne zafunguje gradácia a už si nebudete vôbec istí, ktorá postava sa dočká šťastného konca. A ak áno, za akú cenu. Ken Follett svoje postavy ani trochu nešetrí, neustále čelia novým výzvam, nepriateľom a v podstate aj sami sebe. Intenzívny záver vás nenechá chladnými a nadôvažok vás inšpiruje vrátiť sa aj k predošlým knihám zo série a nájsť v nich všemožné prepojenia. Napísať takúto ságu si vyžaduje neskutočne veľa práce. Či už pri samotnom písaní, alebo vo vyhľadávaní a spracúvaní zdrojov. Pre Folletta je písanie nepochybne poslaním, pretože hoci sa jeho séria odohráva dávno, vybadať v nej množstvo aktuálnych tém, ako napríklad korupciu, zmanipulované súdne pojednávania, politické machinácie, rodinkárstvo alebo nižšie postavenie žien. Posledný menovaný prvok síce svojím spôsobom narúša Ragna, no aj ona po ocitnutí sa na čele komunity zistí, aké to je stať sa terčom závisti i nenávisti.

"Wigelm vykročil z domu a silno Edgarovi vrazil. Bol rodený bitkár a Edgarovi sa zdalo, že mu horí celá ľavá strana tváre. Kým sa stihol spamätať, Fulcric skočil zaňho a skúseným pohybom ho pridržal, aby sa nemohol brániť. Wigelm ho prudko udrel do brucha a Edgar sa chvíľu nemohol nadýchnuť, no len čo ho thén kopol do rozkroku, znovu lapil dych a zreval od bolesti. Vzápätí sa mu ušiel ďalší pravý hák. Potom zbadal, že Wigelm zobral Elfgarovi kyjak. Edgara zaplavil hrozný strach. Bál sa, že ho dobijú na smrť a Ragna príde o jediného ochrancu." (str. 520)

Follettove knihy nie sú žiadne jednohubky, ale predsa sa čítajú pomerne ľahko. Môžu za to hlavne skvele vykreslené charaktery. Aj vedľajšie postavy sú vždy niečím špecifické a každá má v príbehu nezastupiteľnú úlohu. Román Večer a ráno, zasadený do prelomu milénií, je strhujúcim rozprávaním o výrazných spoločenských zmenách. Tie sú nevyhnutné, niektorí sa šikovne adaptujú, iní by najradšej zotrvali v nemenných poriadkoch, prípadne udávali vlastný tón. Rozpory medzi ponímaním života, budúcnosti či spravodlivosti sú hnacím motorom deja a boj dobra proti zlu nemusí mať vopred jasného víťaza. Tým je však napokon samotný čitateľ, pretože siahnuť po diele z pera Kena Folletta je zakaždým rana na istotu.

Komentáře (0)

kniha Večer a ráno recenze