Kto povedal, že normálnosť musí byť všedná?

recenze

Normálni ľudia (2020) / marcoz
Kto povedal, že normálnosť musí byť všedná?
Podľa anotácie by sa mohlo zdať, že kniha Normálni ľudia je určená mladým dospelým. Áno, hrdinami sú síce osoby na prahu dospelosti, ale zaradiť román do žánru new adult by bolo veľmi krátkozraké. Témy ako láska, sex, odlúčenie, samota, odsúvanie na okraj spoločnosti či nepochopenie zo strany najbližších sú podávané smutno-vážnym spôsobom, dotýkajú sa rôznych oblastí života a zasahujú širokú škálu čitateľov. Sally Rooney neponúka návod na správny prístup, no z jej riadkov cítiť takú silnú človečinu, že môže ľahko odrážať i vaše vlastné vnútorné pochody. Azda i preto neušla pozornosti literárnych kritikov, ktorí ocenili význam jej diela.

"Connell mlčal. Zrazu ho prepadli pochybnosti. Je správne, čo sa medzi ním a Marianne deje? Po rozhovore s Robom si zaumienil, že to ukončí. Spal s ňou iba raz, aby zistil, aké to je, a už sa s ňou viac nestretne. No kým si to v duchu hovoril, z druhej strany mozgu mu iným hlasom opakovane zaznievalo: Ale áno, stretneš. Hlas doliehal z útrob vedomia, ktoré predtým nepoznal, akýsi nevysvetliteľný drajv poháňaný zvrhlou a utajovanou túžbou." (str. 29)

Autorka má veľmi svojrázny rozprávačský štýl. Časti čitateľov bude zrejme trvať, kým si naň zvyknú, ale nie je to zase žiadna herkulovská úloha. Prvé, čo vám udrie do očí, je absencia úvodzoviek. Dialógy sa v texte vyskytujú, len nie sú graficky zvýraznené. Spočiatku to môže pôsobiť mierne rušivo, no postupne sa odbúra aj táto prekážka medzi textom a jeho prijímateľom. Musím tiež podotknúť, že tento krok sa Sally Rooney vyplatil. Jej kniha je totiž zameraná na vykreslenie vzťahu dvoch postáv, pričom ich repliky vyznievajú týmto spôsobom omnoho hlbšie, akoby išlo skôr o ich skryté myšlienky než rečové prejavy. Ďalším prvkom autorkinho štýlu sú skoky v čase. A nemyslím tým len fakt, že každá kapitola sa odohráva v inom časovom období (väčšinou v rozpätí niekoľkých týždňov či mesiacov). Skáče sa dokonca i v rámci jednotlivých kapitol. Na začiatku nájdeme hrdinov v určitej situácii, a až potom sa spätne dozvedáme, čo k nej viedlo. Je to pekná a jednoduchá ukážka toho, ako dokáže minulosť ovplyvňovať prítomnosť. A v neposlednom rade i budúcnosť, veď v Normálnych ľuďoch ubehnú zhruba štyri roky. Za ten čas si prejdú postavy rôznymi zmenami, a to tak vo svojom vnútri, ako i navonok, prehodnotia svoje vzťahy i životné napredovanie. Pritom sa vám môže spočiatku zdať, že je to Marianne, kto ťahá za kratší koniec, no veľmi rýchlo zistíte, že ani Connell nemá ďaleko od spoločenského úpadku.

"S tebou som sa nemusela pretvarovať. Bolo to ozajstné. S Jamiem je to ako hrať v divadle, musím predstierať, že som v jeho područí. Ale s tebou som to tak naozaj cítila, urobila by som všetko, o čo by si ma požiadal. Vidíš, teraz si budeš myslieť, že som zlá frajerka. Nie som lojálna. Kto by ma už len nechcel zbiť?
Marianne si rukou zakryje oči. Na tvári sa jej objaví vyčerpaný a sebou opovrhujúci úsmev. On si utrie dlane a zloží ich do lona.
Ja nie, ozve sa. Možno som staromódny." (str. 130)

Marianne a Connell sú naozaj úplne obyčajní ľudia, ktorí sa potýkajú s problémami ako my všetci. Riešia svoje miesto v kolektíve, názory ostatných (resp. nezáujem o ne), pocity, sexualitu, osobnostné črty... Vzhľadom na vek na pomedzí dospievania a dospelosti je samozrejmé, že si kladú rôzne otázky. Nie sú využívané silene, obe postavy sú uveriteľné a dokážete ich pochopiť. Páčilo sa mi, že sa veľmi rýchlo vyvíjajú. Zatiaľ čo Connell je ten obľúbenejší a nebadane inteligentnejší, po prestupe na univerzitu sa všetko obráti a odrazu čelí novej podobe jeho tajnej priateľky/milenky, ktorá sa našla v spoločnosti povznesenej nad reči a stereotyp. Knihe Normálni ľudia prospieva aj zasadenie deja do Írska, ktoré nie je práve častým dejiskom. Vzhľadom na pôvod Sally Rooney je to však logické, a hoci samotné toto prostredie nezohráva až takú veľkú úlohu, predsa len je to príjemná zmena. Román je teda zaujímavým literárnym počinom, ktorý upúta formou, spracovaním i nevšedným pohľadom na pomerne bežné témy.

Komentáře (0)

kniha Normálni ľudia recenze