Je čas, aby to prevzal diabol

recenze

Rohy (2011) / Ľudevit (263 views)
Je čas, aby to prevzal diabol
Na túto knihu som čakal približne mesiac a zhltol som ju za chvíľku. Joe Hill ma svojim 2. románom presvedčil, že u mňa si zaslúži priradenie do TOP 5 najlepších autorov, ktorých som čítal. A to Rohy bola prvá kniha od neho.

Stručný obsah
Ignatius Perrish sa narodil do rodiny ako druhý syn svetoznámeho hudobníka a mladší brat televíznej hviezdy. Merrin Williamsova bola jeho milovaná polovička, s ktorou zdieľal lásku a milovali sa nadovšetko. Odrazu sa však všetko obráti o 180°, keď sa s Igom rozíde jeho milovaná Merrin a ešte v tú noc je znásilnená a zavraždená. Aby toho nebolo málo, tak Ig sa stal hlavným podozrivým, no nikdy ho neodsúdili. Pre verejnú mienku sa stal potvrdeným vrahom, ktorý by sa mal smažiť v plameňoch pekelných. O rok sa niečo zmení - Ig sa prebudí ráno s bolesťou hlavy, pričom jediné,čo si pamätá je to, že bol noc predtým spitý pod obraz Boží. No za bolesť hlavy nemôže len opica, ale aj rohy, ktoré mu zatiaľ len trocha vystrkujú zo spánkov. Postupne rohy rastú a Ig objavuje svoje nové schopnosti - napr. ľudia mu zverujú svoje tajomstvá, pekelné túžby, ale aj aktuálne myšlienky. Pomocou nových schopností zisťuje pravdu, čo si kto myslí a musím povedať, že to nie je až taká výhoda, keď pomyslím, že Ig sa musí vyrovnať s tým, že ho rodina nenávidí a zrieka sa ho. Samozrejme využil schopnosti nie len k zisteniu, že je nenávidený, ale aj zistil kto je vrahom. Diabol sa môže pustiť do práce.

Kritika
Hillovo dielo je podľa mňa majstrovský kúsok, ukážkový príklad skvele odvedenej práce. Prečo? Hneď z niekoľkých dôvodov.
Začneme hneď od začiatku a to predslovom. Lepší predslov som snáď v živote nečítal, zaujal ma pri ňom viac ako niektorí iní autori v svojich knihách, čo spôsobilo, že moje očakávanie sa zvýšilo ešte viac.
Ig je jednoducho truľo, ale celý život ten dobrý, pokiaľ rozdeľujeme na dobro a zlo. Dokonca si udržal dobrú stránku aj pri rohoch, niekedy. Sprvu zo začiatku sa jej držal, potom bol mierny útek emócií a na konci sme dostali inú postavu.
Autor taktiež pracuje s pocitmi, v jednej kapitole postavu nenávidíte, v ďalšej ju ľutujete a chápete jej konanie. Sám som bol prekvapený, čo som sa dozvedel o postavách na konci. Ako hovorím, autor Vám zmení uhol pohľadu na postavu behom pár stránok. Samozrejme niektoré postavy som nenávidel dokonca(vraha).
Majstrovský kúsok dopĺňa detailnosť a opis situácií, to aj v tých najbežnejších veciach - napr. ranná erekcia.
Jedine, čo by som mohol vytknúť je absencia démonických pasáži. Keď som si knihu objednával, čakal som, že ma troška postraší, že bude krvilačnejšia. Ale nie je a nehrá sa ani na ňu. Konieckoncov som zabudol na démonické pasáže, či tok krvi, pretože tie veci ani nepotrebuje, je úžasná aj bez nich.

Môj verdikt zhrniem do pocitov,ktoré som mal po prečítaní
Mierne ma mrzelo, že je prečítaná a ešte som sa nedávno k nej vrátil myšlienkami, že je veľká škoda, že nemôžem tento príbeh zabudnúť, aby som si ho mohol znova prečítať. Ja len dúfam, že nájdem viac kníh, ktoré ma vtiahnu rovnako do deja, ako Rohy.

Komentáře (0)

kniha Rohy recenze