GONE GIRL 2 (TENTOKRÁT FAKT ZMIZLA) : ROSS WELFORD - ČO NEROBIŤ, KEĎ SA STANETE NEVIDITEĽNÝMI

recenze

Čo nerobiť, keď sa stanete neviditeľnými (2018) / anet9012
GONE GIRL 2 (TENTOKRÁT FAKT ZMIZLA) : ROSS WELFORD - ČO NEROBIŤ, KEĎ SA STANETE NEVIDITEĽNÝMI
Kniha pre dospievajúcich čitateľov s krásnou, trochu melancholickou, no v každom prípade do očí bijúcou žltou obálkou, ako veľa jej žánrových kolegov, spracová predovšetkým otázky spojené s dospievaním, prijatím sa ako persóny v spoločnosti či nájdením si svojho miesta v nej, v netradičnom rámcovaní magickou tematikou nevidieteľnosti.

Pozitíva :

- (didaktika) poukazovanie na problémy dospievajúcej mladistvej komunity : pre mňa primárny aspekt prózy pre mladých dielo spĺňa, autor v diele spracúva široké spektrum motívov problémov dospievajúcich, konfrontuje všetky tieto témy a tematizuje ich v priebehu celého naratívu, vyberá veľmi príznačné, realistické témy, s ktorými sa deti neustále stretávajú v kolektíve, ale napr. i v médiách, čím text robí značne didaktický, poskytuje čitateľom nenásilne správny názor či postoj, ktorý može k tomu-ktorému stanovisku zaujať, rovnako i možné riešenia či klasické autorské závery a posolstvá v dielach pre túto cieľovú skupinu - akceptovanie sa je najdôležitejšie, rovnako ako i snažiť sa pochopiť ostatných - pričom na tieto odpovede prichádzajú postavy primárne prostredníctvom funkčných interakcií medzi sebou.

- neviditeľnosť ako prvok alegórie : pozornejší čitateľ určite už i len zo samotného názvu pochopí, že neviditeľnosť samotná má v diele i druhý významový plán, čo je dobre. Znova sa obraciame na didaktickú rovinu diela, kedy autor sleduje pocit beznádeje hlavnej hrdinky, nezáujmu voči nej zo strany okolia, spoločnosti, postava teda cíti svoju potenciálnu všeobecnú neviditeľnosť voči svetu, i keď neviditeľnou v danom momente nie je.

- humor : v knihách pre mladších veľmi dôležitý prvok, z veľkej časti záruka toho, či si potenciálny čitateľ text obľúbi a strávi pri ňom svoj čas. Kedže príbeh sám o sebe tematicky neponúka na tejto pôde nič nové, kedže mapuje určitú cestu životom mladého, neistého dievčaťa s komplexmi, zaraďuje aspoň sčasti inovatívne magické prvky na ozvláštnenie a pridáva dôležitý prvok, humor a očividnú pozitívnu vzájomnú chémiu medzi hlavnými postavami, čím sa i zrýchli samotné tempo a text tak pôsobí konzistentnejšie, graduje kontinuálne, nie na etapy.

Negatíva :

- miešanie žánrov + žánrová neukotvenosť : kompozične mám s dielom jeden veľký problém : autor akoby nevedel, aký žáner, s akým rozprávačom a akou formou píše, čiže sa v celom texte doslova bije obsah s formou, autor používa prvok komunikácie autora a čitateľom, aby navodil pocit väčšej interakcie týchto dvoch subjektov, no neskôr na neho úplne zabúda a nevyužíva ho i niekoľko desiatok strán, len aby sa k jeho používaniu znovu vrátil napr. na jednu kapitolu a znovu ho vytesnil. Tento istý problém nastáva i v miešaní naratívu bežného chronologického rozprávania, retrospektívy, memoáru, zápiskov, plagátových výstrižkov a iných, ktoré sú často spájané tak nekonzistentne, že už i len mňa ako dospelého čitateľa, niekto detského, maximálne rozčulujú a celé toto miešanie žánru pôsobí pateticky, nelogicky a hlavne nepotrebne.

- spracovavánie obšírneho množstva tém : ďalší problém, keďže obšírnosťou ani zameraním kniha nemá možnosť pokryť, naozaj kvalitne, také množstvo tém, aké spracováva alebo aspoň načŕta. Tak sa stáva, že potenciálny čitateľ síce je v diele konfrontovaný s niekoľkými (desiatkami) tém zo súčasnej society, plne však svoj priestor dostane iba malá časť z nich, ostatné sú iba zhruba načrtnuté a ihneď prechádzajú do zabudnutia, narážam predovšetkým na (pre vaše lepšie pochopenie) to, že kniha samotná sa tvári, že prvoradovo spracúva tematiku komplexov menejcennosti pre svoj výzor, zavrhovania kultu tela a i šikany, neobľúbenosti v kolektíve a absenicii priateľov, no neskôr autor pridáva i motívy akceptovania starších, generačného rozdielu, pochopenia iných, smútku za matkou, hľadania otca, vzopretia sa nepochopeniu atď., pričom všetky tieto menované rozvíja už len povrchovo, okrajovo až urýchlene, vzhľadom na dĺžku knihy, čím nefunkčne zvíťazila kvantita na úkor kvality.

Román pre mladých Čo nerobiť, keď sa stanete neviditeľnými je ako moderná detská/mládežnícka literatúra so súčasného výberu žánrovky štylisticky prijateľnou, nenáročnou literatúrov pre deti od 10 rokov, i keď osobne by som ju volila pre jemne staršieho čitateľa (13+), ktorá obsahuje mravoučné posolstvo, postavy, s ktorými sa môže detský čitateľ ľahko stotožniť a množstvo situačného humoru, ktorý nepôsobí lacno, stráca však na autorovom rozhodnutí miešania zbytočne veľkého množstva motívov a mikrozápletiek.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Čo nerobiť, keď sa stanete neviditeľnými recenze