Dokonalá fasáda môže skrývať mnohé pochybenia

recenze

Od anglickej autorky B. A. Parisovej som vlani čítal knihu Kolaps. Zapáčila sa mi, pretože bola zameraná na udalosti, ktoré sa môžu prihodiť komukoľvek, a preto bola uveriteľná a autentická. Podobne "bežný" námet sa vyskytuje aj v románe Za zatvorenými dverami. Ten je možno o niečo predvídateľnejší, zato však ponúka väčší prienik do vnútra postáv, čo je vzhľadom na tému manželského života žiaduce. Poukazuje na starý známy fakt, že dojem môže často klamať a nikdy sa nedá tušiť, aký je človek, ktorého poznáme len navonok, v skutočnosti vo svojom súkromí. A občas to môže byť pre jeho blízkych aj dosť nebezpečné...

"Panej za pultom vysvetlil, že sme sa práve vzali, no svadba dopadla príšerne, pretože družička s Downovým syndrómom spadla zo schodov a zlomila si nohu. Pani nás nato preradila do prvej triedy. Mňa však neohúril - znechutilo ma, že Millin zdravotný stav zneužíva, aby vzbudil v druhých ľútosť. Jack, ktorého som poznala pred svadbou, by sa k tomu nikdy neznížil, no predstava, že s týmto chlapom, ktorého prakticky nepoznám, strávim dva týždne, ma desila, no rovnako ma desila aj druhá možnosť, teda povedať mu, že s ním nikam nejdem. Keď sme prechádzali colnou kontrolou, nemohla som sa zbaviť pocitu, že sa dopúšťam osudovej chyby." (str. 81-82)

B. A. Parisová zvolila vhodnú kompozíciu, príbeh sa odohráva v dvoch časových rovinách. Manželov Jacka a Grace spoznávame v súčasnosti a zároveň sa dozvedáme aj o počiatkoch a následnom vývoji ich vzťahu. Zdá sa, že tvoria dokonalý pár, ani na chvíľu sa od seba neoddelia, sú príťažliví a zohratí. Lenže pravda býva omnoho komplikovanejšia a aj medzi nimi sú trhliny. A to dosť vážne, pretože Jack je šikovný manipulátor, ktorý dokáže svoje okolie hravo o čomkoľvek presvedčiť, a Grace žije nielen v jeho tieni, ale aj šikanujúcom područí. Čitateľ vie prakticky už od samého začiatku, o čo ide, ale autorka napriek tomu dookola predkladá situácie, ktoré to len zdôrazňujú, no dej ako taký nikam neposúvajú. Škoda, že nevyužila plný potenciál a zo psychologickej drámy, akú sa pokúsila vytvoriť, nespravila radšej napínavý triler, kedy by čitateľ nevedel, čo môže od jednotlivých postáv čakať. Musím tiež poznamenať, že ani úsilie vyvolať nejaké pocity nepadá na úrodnú pôdu. A keď, tak by ste Grace najradšej zatriasli. Áno, obete domáceho násilia často podľahnúť jeho pôvodcovi, sú s ním späté a nevedia sa vymaniť, avšak v tomto románe i tá zmena prišla zo strany na stranu, ako šibnutím čarovného prútika. Aj Jack pohorel na nedostatočnom vykreslení, žiadalo sa viac povenovať napríklad jeho detstvu, príčinám správania a podobne. Keďže som sa už predtým stretol s tvorbou B. A. Parisovej, čakal som čosi navyše, ale márne. Obávam sa, že podobných románov je na našom trhu kvantum a tento patrí prinajlepšom k priemeru.

"Nasledujúci mesiac sme opäť leteli do Thajska, no o útek som sa už nepokúšala. Jack je schopný všetkého, a mne bolo jasné, že ak skúsim ujsť, mohol by sa nahnevať a zinscenovať moju samovraždu... Dni som trávila ako vždy, zamknutá buď na balkóne alebo v izbe. Von ma púšťal, len keď sme sa mali fotiť. Druhý pobyt bol pre mňa ešte horší. Vedela som totiž, že keď som sama, Jack si ktoviekde vychutnáva niečí strach. Nevedela som presne, čomu holduje, no iste išlo o niečo, čo doma v Anglicku nemal. Pri spomienke na jeho mamu mi napadlo, či sem nelieta len preto, aby mohol mlátiť ženy." (str. 184)

Nechcem však, aby román Za zatvorenými dverami vyznel negatívne. Autorka má svoju základňu fanúšikov, ktorí dostanú presne to, po čom túžia. Súčasné trendy nahrávajú skôr drsnejším dielam s bizarným páchateľom, ťažko skúšanými vyšetrovateľmi a neraz i hektolitrami krvi. B. A. Parisová kladie dôraz na problémy v každodennosti a hrdinami, ktorí môžu byť pokojne vašimi susedmi. Dej má pomalšie tempo a je postavený skôr na budovaní atmosféry stiesnenosti ako na dynamike. Jednoducho, má istý britský nádych, spočívajúci viac na elegancii ako explicitnosti. Pri čítaní som mal dojem, že autorka chcela napísať príbeh, aby podnietila čitateľov k zamysleniu či lepšiemu vnímaniu svojho okolia, a epickosť išla trochu bokom. V tomto smere román Za zatvorenými dverami splnil svoj účel. Pretože naozaj nikdy neviete, čo sa deje len kúsok od vás...

Komentáře (0)