ČO NÁJDEŠ..? - BENEDICT WELLS : NA KONCI SAMOTY

recenze

Na konci samoty (2017) / anet9012
ČO NÁJDEŠ..? - BENEDICT WELLS : NA KONCI SAMOTY
Psychologický romám Na konci samoty od relatívne mladého nemeckého autora prináša nečakané literárne kvality - či už rámcový motív spoznania samého seba srkz správanie sa k ostatným, ale i spracovanými motívmi potreby lásky, istoty, pokánia a hľadania životného naplnenia.

Wellsov román ťaží predovšetkým z kvalitnej formy - narácie, štylistiky s jednoduchým, zato explicitným a často i expresívnym jazykom a výborným využitím opisu, či statických obrazov, alebo, a to predovšetkým, vnútorného monológu(introspekcie) či reflexie. Dielo ako také je určite viac ako sociálnou prózou psychologickým dielom s významovým presahom, ktorý má naviac viac významových plánov, čiže interpretácia nemusí byť pre potenciálneho čitateľa iba striktne jednoznačná. To znamená, že autor poskytuje priestor pre vlastnú interpretáciu, čo by v kvalitnej literatúre obsiahnuté byť malo, no dôležité je, s akými prvkami pracuje a čím navodzuje túto viacvrstevnatosť románu, ktorú možno odkrývať - hlavná téma je v podstate klasickým, dookola omieľaným motívom vyrovnávania sa s rýchlym, či ak chcete urýchleným, dospievaním, pričom tento motív by sa dal považovať za rámec diela, keďže sa od neho priamo či nepriamo odvíja hrdinovo správanie a celý jeho život - pričom autor výborne popisuje konfrontáciu detskej naivity, ľahkosti života s ostrým stretom s realitou všedných dní, hrdinova konfrontácia potreby dospieť a zostať dieťaťom tu na čitateľa z každého riadku doslova vyžaruje.

Autor zároveň veľmi dobre pracuje so vzťahmi medzi súrodencami - tie v celej dĺžke prechádzajú rôznymi fázami, prirodzene sa menia, transformujú z chladných na vrúcne a späť, pričom tieto zmeny prebiehajú prirodzene, akoby reflektovali skutočný vývin priateľského rodinného vzťahu - čím sa dostávame k samotnej psychologizácii a charakterom postáv - tzv. charakterový vývin je v diele u postáv spracovaný výborne, hdinovia nestagnujú, ale ich zmeny sú zjavné, transformácie prebiehajú pod určitým dôvodom, nie bezo zmyslu, každá postava prirodzene prechádza od istého životného úseku k inému a hlavne, žiadna z postáv nie je prezentovaná ako záporná, čo znamená, že charakterové vlastnosti má každá zvolené prirodzene, realisticky, s tým, že každý sa dokáže správať milo i bezočivo, čo reflektuje i realitu. Kvalitu diela umocňuje predovšetkým to, že už spomínané plastické charaktery autor netvorí priamou charakteristikou typu : ,,bol taký a taký,"ale nepriamo, skrz správanie postáv a ich vzájomné interakcie, ktoré čitateľovi odhaľujú vlastnosti každej postavy.

Psychologický román je naviac umocňovaný určitou tenziou, ktorú možeme chápať ako vyplývajúcu z očakávania romantického vzťahu, no, konieckoncov, i z motívov ako starnutie, podľahnutie chorobe, odcudzenie sa jeden druhému , rezignovanie na život a iné, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v prvej polovici knihy a majú brilantný spád i presah. Autor sa naviac snaží do vzťahu hlavný hrdina - žena, ktorú miluje vniesť i jemný aspekt patologického vzťahu a posadnutosti, čo rovnako nepôsobí prvoplánovo.

Faktom však je, že asi od druhej polovici románu autor začína skĺzavať k melodramatickosti, predovšetkým zapojením zbytočných motívov, ktoré sú v kontexte neočakávané, bohužiaľ, v tom zlom zmysle a dej by sa bez nich zaobišiel. Autor sa teda snaží verne zobraziť určitú variabilitu a nevyspytateľnosť života, no menej je niekedy viac. V závere teda hlavná postava tvorí ucelený, vyrovnaný celok, ktorý sa v sebe snažila zložiť celý život, atmosféra diela však v prvej polovici značí skôr dramatickejší či existencionálnejší nenaplnený záver, ktorý by dielu svedčal možno i viac.

Román Na konci samoty je výborným psychologickým komorným románom, ktorého leitmotívom nie je iba nájdenie svojej identity v každodennosti života, ako by sa mohlo zdať, ale i vzájomného pokánie z hriechov minulosti, hľadania vzťahu k sebe navzájom, svojich životných priorít, odprostenia sa od strachu z neúspechu, sklamania a zároveň i prijatia faktu, že prežívanie smútku je prirodzenou súčasťou porozumenia svojim pocitom a vlastnému ja.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Na konci samoty recenze