Bezradne jedinečná cesta za poznaním seba samého

recenze

Neobyčajné dobrodružstvá (2018) / marcoz
Bezradne jedinečná cesta za poznaním seba samého
Absolútne nerozumiem, ako mi mohla v čase vydania (v roku 2018) ujsť táto kniha. Má všetko, čo od daného typu príbehu očakávam - špecifického a pritom celkom obyčajného hrdinu, motív vykročenia z dlhoročnej komfortnej zóny a hlavne priehrštie humoru v rôznych polohách. Zároveň ide o príjemné vybočenie z línie kriminálok, ktoré sa mi v poslednom čase dostávajú do rúk. Ani som si neuvedomil, ako mi chýba odľahčený román, otvárajúci i závažnejšie témy. Tie sa však týkajú človeka ako takého - našich osobností, emócií, akceptácie a užívania si života naplno. Dej je síce prešpikovaný slnkom a teplom, no je ako stvorený na vianočné obdobie. Svojím zameraním na ľudskosť je ideálnym partnerom na dlhé zimné večery, nehovoriac o vhodnom darčeku pre každého, kto potrebuje na chvíľu spomaliť a zamyslieť sa nad vlastným smerovaním.

"Bronfman sa obrátil a pobral sa preč od stola, kde predtým sedela Sheila McNabbová. Bol stratený v neznámych pocitoch, zmätený neznámym výrazom hra piati proti jednému. Mal zapnutého autopilota, pravdepodobne smeroval k svojmu autu. Vnútri cítil napätie, akoby mal vnútornosti zviazané do uzlov, čoraz tesnejšie a tesnejšie. Prepásol ju. Bez nej sa cítil trochu osamelý. Ale prečo? Veď pred dnešným dňom sa s ňou nikdy nerozprával. Ten pocit mu nedával zmysel. No v tme jeho osamelej duše sa zažala iskierka, z ktorej mohol byť oheň." (str. 49)

Daniel Wallace vytvoril postavu, s akou sa podľa mňa dokážu mnohí stotožniť, hoci na prvý pohľad môže pôsobiť bizarne, ba až podivne. Edsel Bronfman (už len samotné meno je dosť nezvyčajné) je tridsiatnik, žijúci v jasne vymedzených mantineloch. Pracuje, stará sa o mamu postihnutú demenciou a ženám sa vyhýba, pretože sa bojí, že vzťah by mu výrazne narušil stereotyp. Z ničoho nič však príde stimul, ktorý ho vytrhne z letargie a prebudí predstavy, o akých ani netušil, že v ňom driemu. Telefonát od operátorky oznamujúcej, že vyhral víkendový pobyt na Floride pre dve osoby, ho podnieti nájsť si v priebehu troch mesiacov partnerku. Do novej úlohy sa vrhne ako do všetkých ostatných vo svojej práci - s vervou a náležitou zodpovednosťou. Vďaka vidine luxusnej dovolenky je konečne ochotný prekročiť svoj tieň, čo sa odrazí vo viacerých oblastiach. Začne chodiť do posilňovne, nadväzuje rozhovory so susedmi aj recepčnou v práci. Čo môže niekomu pripadať ako bežný jav, iný vníma ako herkulovskú úlohu. V súčasnej dobe bohatej na úzkosť, introvertnosť a strach z neznámeho je kontrast so žoviálnosťou okolia jedným zo základných prvkov diela. Názov Neobyčajné dobrodružstvá môže vzhľadom na situácie, v akých sa Edsel ocitá, vyznieť mierne ironicky, no preňho ako človeka ide o nesmierne významný posun vpred. Autor však v nijakom prípade nemoralizuje, hodnotenie necháva na čitateľa. S Bronfmanom sa zrejme ľahšie stotožnia introverti, pre ktorých môže byť vzorom, čo sa týka vykročenia zo zaužívaných ciest, a extroverti zas snáď lepšie pochopia, čo prežívajú inak vnútorne nastavení ľudia. Príbeh síce nie je extra vygradovaný, ale nebudete sa pri ňom nudiť. Sledovanie Edselových peripetií je zábavné a držíte mu palce, aj keď by ste ním občas najradšej zatriasli. Napokon vám však ulahodí, pretože sám začne konať proti svojej prirodzenosti... hm, azda by bolo presnejšie povedať, že zisťuje, čo v skutočnosti potrebuje, a je ochotný dosiahnuť to aj za určitú obetu. Premena jeho osobnosti nie je žiadny zázrak, ale výsledok jeho vlastného úsilia. Aj preto mu ako protagonistovi všetko uveríte, rovnako ako ďalším postavám, z ktorých ma najviac bavili Bronfmanova matka, zosobnená otvorenosť, a Sheila s jej zvieracím svetom.

"Bronfmana šokovalo, aké to bolo ľahké. Nebolo na to treba nijaký kumšt. Stačilo zdvihnúť telefón, dostaviť sa na nejaké miesto v nejakom čase, sadnúť si na sedadlo spolujazdca, nechať Sheilu riadiť, doslova aj prenesene. Keď sedel za volantom on, bolo jej nevoľno (zle brzdil), a jej auto bolo krajšie a o dekádu mladšie než jeho - a celkom mu to vyhovovalo. Keby bol vedel, že mať vzťah so ženou je také ľahké, možno by sa bol viac snažil mať nejaký už skôr, ale keby sa bol viac snažil, nebolo by to také ľahké, ako to bolo so Sheilou." (str. 203)

Z anotácie sa môže zdať, že dovolenkový pobyt na Floride je hlavným motívom, no hoci je veľmi dôležitý, tvorí skôr akýsi pomyselný hnací motor. Daniel Wallace totiž predostiera myšlienku, že cesta je neraz významnejšia ako sám cieľ. Jednotlivé kapitoly približujú jeho úsilie nájsť si vhodnú partnerku, rovnako sa dozviete mnoho podrobností o Bronfmanovom živote. Záver je pekne vyšperkovaný, dejovo aj ideovo dômyselne uzatvára hrdinovu misiu a zanechá vo vás príjemný pocit uspokojenia. Neobyčajné dobrodružstvá som si užil, pretože majú čo ponúknuť a originálnym spôsobom spracúvajú témy blízke mnohým čitateľom. Som rád, že stále vznikajú ústretové romány o ľuďoch a pre ľudí :-)

Komentáře (0)

kniha Neobyčajné dobrodružstvá recenze