Ako písať príbeh

recenze

Písať príbeh (2017) 5 z 5 / freejazz
Písať príbeh

Kniha dialógov dvoch špičkových slovenských spisovateľov a scenáristov. Kniha, ktorá takmer unikla mojej pozornosti, pretože ju vydala Filmová a televízna fakulta VŠMU viacmenej ako študijný text pre poslucháčov scenáristiky, ktorým prednášajú prof. Dušek a doc. Puškáš. A v knihe sa venujú najviac tomu, ako scenáristiku učiť.
Ponúka nazretie do kuchyne či dielne. Páči sa mi, že autori nijako nezahmlievajú ani neadorujú svoje tvorivé postupy, ale v dialógu hľadajú odpovede na otázky, ktoré si možno čitateľ položí až po prečítaní knihy.
Obaja majú za sebou rad vynikajúcich kníh a úspešných scenárov a preto je jasné, že Dušek bude často spomínať režiséra Dušana Hanáka a Puškáš zasa svojho pedagóga Tibora Vichtu. Okrem týchto mien sa však v knihe stretnete s menami ďalších, veľmi dôležitých osobností, ktoré formovali jednak tvár slovenskej scenáristiky od 70. rokov 20. storočia, jednak podobu slovenskej literatúry ostatných desaťročí a, samozrejme, aj obraz slovenskej kinematografie.
Čakal som, či sa v knihe objaví aj konštatovanie nedostatku talentov, ktorým trpí nielen literatúra či film, ale všeobecne kumšt v slovenských podmienkach súčasnosti a preto trpí aj obecenstvo. Objaví sa, ale nie ako konštatovanie a zlomenie palice, lež ako výzva a hľadanie cesty, ako z toho von.
Ocitneme sa tak opäť pri práci, opäť pri tvorivom vypätí a mozoloch na zadku, bez ktorých sa naozaj nedá napísať nielen román, scenár, ale ani jednoduchá poviedka. Skúsenosti oboch autorov to potvrdzujú. A skvostné diela, ktoré počas svojej plodnej kariéry vytvorili hovoria o tom, že obaja vedia, o čom je reč.
Napriek vydavateľovi nejde o klasické skriptá, nehľadajte v knihe návody na použitie a už vôbec nie návody na obsadenie miesta na Parnase. Konzumizmus už dávno Pegasovi pristrihol krídla a vykŕmil ho, cesta do literárnych výšin je neudržiavaná a tlačia sa na nej davy remeselníkov, géniov vytláčajú do priekop, naplnených po okraj „spotrebnou spisbou“, hojne propagovanou supermarketmi.
Písať príbeh pôsobí ako maják, ktorého svetlo sa zjaví zázračne v momente, keď máte chuť rezignovať a venovať sa predaju poistiek. Našťastie, nie je tak zle. Po dočítaní vám bude ľúto, že tam toho nie je viac, ale ak využijete odkazy na odporúčanú literatúru, máte šancu preniknúť do tajov scenáristiky. Aj keby ste nikdy v živote žiadny scenár nenapísali.
Kniha už stojí vedľa Kinga a Murakamiho. Asi budem musieť urobiť samostatnú policu…

Komentáře (0)