Suši v duši přehled

Zapamätajte si jednu skutočnosť: najmúdrejšími ľuďmi na tejto zemi sú babky. Ani dedkovia to nie sú, ale babky. Viem, o čom hovorím a táto kniha to dokonca potvrdzuje:D Babky, babičky, ktoré obdivoval už Rajskij v Úšuste, opísal Solženicyn v Matrione... no skrátka babky sú tie skutočné poklady životnej múdrosti, majsterky v kráľovskej hre "Život v spoločnosti", všetko majú v malíčku, všetko ovládajú (vzťahy predovšetkým, ľudské motívy), vedia všetko, čo platí na každého v každej vekovej kategórii, a mňa to aj doteraz fascinuje a rada ich počúvam. Psychologičky:)

Bohužiaľ, ale sú veci, ktoré si fakt človek musí preskákať na vlastnej koži, asi to inak nejde, resp. sme všetci zraniteľní a slová nejakej babky pochopíme ako "slová", ich význam uniká v dôsledku nedostatku skúseností a môže tridsiatnik rozprávať, že zažil život troch ľudí, je scestovaný, takže všetko už zažil, manuálne zručný, takže už je boh, ovláda štyri jazyky, kvantovú mechaniku, už je múdry, a dvesto programov v PC, má všetko pod kontrolou. Ale skutočne hovno vie taký človek! Veľké hovno! Vrátane mňa, vrátane všetkých nás. Nemôžeme preskočiť vlastný život! Preto robíme chyby ako táto pani. Ukážkový príklad pouhej zamilovanosti, zábavy, vôni peňazí, pretože dajme si ruku na srdce, je lepšie byť v spoločnosti muža s peniazmi než bez peňazí a trápiť sa. Autorka určite nie je zlatokopkou, ale určite hralo dôležitú úlohu aj fakt, že ten človek mal peniaze a pomáhal jej udržať si až nadštandardný materiálny život - zábavu. Poteší, ak je to v nejakej udržateľnej miere a nevyužívanie, pretože ženy, ak už kalkulujú, verím, že kalkulujú v kontexte a teda myslia skôr na potomkov než na seba, a ich zabezpečenie, ako to pekne popisuje Tolstoj v postave Kitty v Anne Kareninovej. S chlapom, ktorý sa nevie ani o seba postarať, to asi pôjde ťažko, logika. Dar sem-tam poteší, káva, výlet, a čo ja viem, ale "kupovať" si spoločnosť ženy, nuž, takto uvažujú mnohí chlapíkovia. Tu si treba dávať veľký pozor, je jedno, odkiaľ je, v tomto sú muži na celom svete rovnakí. Pár darčekmi si zakúpiť ženskú spoločnosť. To je ich pravidlo, ktoré autorka neakceptovala, nevnímala v rámci zamilovanosti, bola zraniteľná, zaľúbila sa, to sa proste stáva, za to netreba odsudzovať. Často sa však "vyhovárala" na kultúrne odlišnosti, myslím však, že tu nešlo primárne o to, šlo o to, že to neboal žiadna láska. Ani náhodou. Japonsko/Slovensko nezohráva takú úlohu, aby podkopalo základy skutočnej lásky. Tu nešlo o žiadnu skutočnú lásku, ktorou sa môže pýšiť tak 10-20% párov na celej Zemi, zvyšok dobabrané životy, ktoré sa prenášajú na decká a tie opakujú s úpravami, ale opakujú a znovu dobabrajú sebe a druhým životy.. a tak dále, a tak dále, svet sa točí dokola, to isté... Autorka len hľadala kúsok šťastia, to sa dá pochopiť. Ostražitosť ale veľmi klesne pod bod mrazu v zamilovanej a teda v tej najzraniteľnejšej fáze života. Nemôže zase ale všetko pripisovať rozdielnostiam v kultúre, aj ten jej manžel mal dobabraný život rodinný, jej chyba je, že si veci neoverovala, porobila skrátka chyby, ktorým sa mohla vyhnúť, keby mala odvahu prestať sa v živote iba "baviť" a riešiť prozaickejšie veci. Neskôr to aj miestami popisuje.Tento stroskotaný vzťah je chyba oboch, nie jednej strany. Ja dnes viem, že si vyžaduje obrovské množstvo odvahy vyjsť z toho najmä pre ženu, ktorá je stále závislejšia od muža a nanešťastie uvažuje v kontexte, dáva vyššiu hodnotu a význam dôsledkom, ťažšie spracováva následky. Lepšie je zotrvať v naivite, privrieť očká. A všetci do jedného predsa chceme pohodlnejší, bezpečnejší, komfortnejší život. Kto ho nám dá najviac, ak nie blízky človek? :)

Jej skúsenosť ukazuje skutočnosť z knihy o Hneve, ktorá je uplatniteľná v dlhodobej a globálnej! mierke : muži sa riadia pravidlami, ženy sa riadia kontextom... tu nastáva kolízia... žena si na začiatku musí zistiť, aké sú tie jeho pravidlá, muž sa musí naučiť uvažovať v kontexte (čo sa týka vzťahov, nie práce)... samozrejme, o ich rodinách a zväzkoch predtým by mali vedieť, žiadne klamstvá, to je celé umenie... ľahko sa to hovorí? Lenže presne toto majú na myslí nielen psychológovia, ale aj naše babky. V krátkodobej mierke je zase dobre uplatniteľná transakčná analýza Erica Berneho, ktorá oboznamuje príčiny drobných každodenných kolízií. Pre niekoho tu splietam, lenže tieto vecičky vám poskytnú vysvetlenie na všetko, čo prežívate v toxických, nešťastných životoch, plných trápenia. Ženy zväčša zostanú v pekle, pre deti, neuvedomujúc si, že práve tie decká najviac trpia :D Muži serú na všetko, riadia sa iba pravidlami v prítomnosti, čo nemajú doma, prípadne toho majú až-až doma, tak idú "spasiť" dáku inú, hľadajú, dobývajú, prípadne sa viac zažerú do práce a oženia sa druhýkrát s ňou, možno milosrdnejšia príčina rozvodu :D Všetci sme v konečnom dôsledku veľmi smiešni :D Je to na smiech, lebo sa nič nemení za tie stáročia, v ničom sme nepokročili, max si ženy zlepšili trochu postavenie v spoločnosti riadenej stále mužmi.

Strýko Držgroš povedal super vetu, že práca buduje charakter. Preto kvitujem na autorke, že po tej hosteske začala naozaj budovať charakter a mala krajšie pracovné pozície. Inak kniha je síce na dve hviezdičky pre absenciu umeleckej hodnoty (veď ide o oddychovku), ale dám jej tri, veľa je tam zo života Japoncov, je to pridaná hodnota, nikdy ma to Japonsko nelákalo, ani po prečítaní veľkého množstva pikošiek ma to tam neláka. Viem, že od 19.storočia všetky systémy skopírovali z celého sveta, či školstvo, zdravotníctvo, inak som doteraz nič nevedela o nich, tak knižka vám trochu predstaví ich svet. Kultivovaným písmom:)

Hrdá Slovanka Michaela :D