Koupit Koupit eknihu Antikvariát

Kniha profesora historie na univerzitě v Cambridgi, jehož životopis Alexandra Velikého znají i čeští čtenáři (Academia 2007), podává poutavý výklad dějin mocného řeckého státu, který díky své neobyčejné vojenské síle a pevné organizaci zaujal již v 6. století př. n. l. dominantní postavení mezi ostatními městskými státy klasického Řecka, stál v čele Peloponnéského spolku a proslavil se se v obranné řecko-perské válce – známý je především hrdinný boj spartského krále Leónida a jeho tří set mužů při marné obraně Thermopyl. V 5. století př. n. l. se rozpory mezi Spartou, která reprezentovala oligarchii, vládu několik málo příslušníků aristokracie, a demokratickými Athénami vyhrotily v peloponnéskou válku. V následujících stoletích vliv a moc Sparty postupně klesaly. Cartledge poutavě vypráví o dramatické, především vojenské historii Sparty, ale pojednává také o politickém uspořádání tohoto státu a zvláštnostech života spartské společnosti.... celý text

Literatura naučná Historie

Vydáno: 2012 , Academia (CZ)
Originální název: The Spartans: An Epic History, 2003
více info...

15.08.2023

Mimir

Epos bájnej Sparty je jedným z tých, po ktorých rád siahne ktokoľvek, kto chce dnes vyzdvihnúť hodnoty ako odvaha, disciplína, sloboda, či vytrvalosť - sú to nesmrteľné symboly mesta, po ktorom dnes už nájdeme len zopár vykopaných základov. Cartledge odviedol úctivú prácu. Zachytiť komplexne dianie Peloponézu v období tak rušnom, vyžaduje nie len akýsi cit pre orientáciu v prameňoch antických historikov, ktorí často krát (koniec koncov ako aj Cartledge sám) pokrútia pravdu smerom k vlastným predstavám a prianiam, ale aj riskantný odhad a odvahu predložiť pravdepodobnejší vývin udalostí. Autor čitateľa "otcovsky" sprevádza a upozorňuje ho vždy, keď cíti Hérodotovu, či Thúkydidovu prílišnú domýšľavosť, či zámernú snahu Spartu haniť. Vtedy rád prechádza do role akéhosi obhajcu Spartských "tradícií" a naopak útok vracia útokom, konkrétne na "zradné" Athény. Nedá sa však rozhodne povedať, že by bola Sparta v tejto knihe predstavená len "pro-spartsky". Čitateľ musí často krát poopraviť svoju predstavu, ak ju vystaval na filme 300, bitka u Thermopyl alebo inom, komerčnejšom prameni. Dozviete sa napríklad, že Sparta nebola bezdôvodne prepočutá, pri žiadosti o pomoc v snahe postaviť sa Peržanom pri Termopylách. Mestské štáty mali ešte v živej pamäti absenciu Sparty pri Maratóne. Dospievanie spartských junákov v agogé nebolo zavŕšené heroickým prežitím v divočine a zabitím divokej šelmy, ale zákerným zabodnutím dýky do chrbta vyhliadnutého heilóta, cudzinca žijúceho v sparte bez práv (otroka). Snáď najsmutnejšou pravdou, ktorá otriasa legendárnym odkazom Sparty, je porážka Athén za perzské peniaze.
Koniec Sparty bol záležitosťou v mnohých ohľadoch komplexnou (Sparta viac menej generačne vymrela), je však ťažké ignorovať v celom tom dianí, akúsi tvrdohlavú závisť voči napredujúcim Athénam, ktorú Sparta pomerne neobratne skrývala za politiku "opaku". Demokracia = tyrania, filozofia = výcvik, sloboda = otroctvo, liberalizmus = konzervatizmus, námorná sila = pešie vojsko. Rozsúdiť dnes s odstupom času týchto rozhádaných "dioskúrov" spravodlivo nemožno, každý z nás si vie odpovedať, stojac v Korintskej úžine, či by vykročil skôr na juh, k odvahe, alebo na sever, k múdrosti.

Ak Vás teda, podobne ako mňa, zaujíma, kam akosi pozvoľna mizla "továreň" na najlepších vojakov zlatej antiky, siahnite po tejto knihe.