Soudce a jeho kat přehled

Hneď na začiatok musím priznať, že nie celkom mi to sadlo. Je to podivný príbeh zameraný ale na vnútornú analýzu postáv, len natiahnutý na kostru detektívneho žánru. Od počiatku viete, že ak je to detektívka, tak dekonštruovaná, stačí Vám prvá scéna kedy policajt okamžite zničí miesto činu, aby ste vedeli že sa tu nehrá s kartami akými sa hrá krimi či detektívka.. Vyšetrovanie/nevyšetrovanie prebieha v akomsi zvláštnom až kafkovskom absurdne. A celkovo, ťažisko je niekde inde, sám som po prečítaní ostal trošku ako po prečítaní Tracyho tigra. Že čo mi to chcel Durrenmatt predostrieť? Ano, chvíľkami to pripomenie aj Simeona, tie kulisy, obdobie, rekvizity, fokus na psychiku, ale nakoniec mi najviac utkvela tragika starého Barlacha. Zhrnul by som si to sám pre seba ako taký retro podivný noir s ešte podivnejším motívom. Každopádne, je to mimo hlavného prúdu, mimo klišé postupov, je to od autora ktorý detektívku len použil pre svoj vlastný literárny účel. Čo je však čerešničkou na torte, je záver. To je výrazný pamätný moment.