Putin: Život a doba přehled

Keď si predstavím, že som pôvodne nechcela, aby bola táto kniha kupovaná pre vysokú cenu... 37 Eur, vážení :D Ale dostala som ju ako dar a vôbec neľutujem. Je to zatiaľ najrozsiahlejší prehľad o ruskom prezidentovi, ktorý nie je žiadnym diktátorom, tomuto pojmu súčasní a najmä európski obyvatelia absolútne nerozumejú a dopriala by som im prax života pod skutočným diktátorom, potom by pochopili a neotravovali so zavádzajúcimi termínmi, už je to lacné, plytké a trápne po toľkých rokoch omieľať masmediálne expresívne výrazy bez významu.

Ale teraz poporiadku. Ku knihe som už napísala aj blog, pretože si to táto kniha zaslúži. Stručne povedané: "Môžu po nej siahnuť ľudia orientujúci sa na západ, východ, juh, sever, severozápad či mimo Zemegule, je to v podstate jedno. Nikto svojprávny a schopný čítať knihu nezostane sklamaným ani tým ublíženým. Autor príležitostne poukáže v knihe na svoj zmysel pre humor..."

Ďalšou výhodou knihy je podrobnejší výklad o americkej geopolitike. Ako asi naznačil McBerny nižšie v komentári, posledné strany, kapitola Koncovka.. nemyslím, že to písal niekto iný, ale mám dojem, že autor musel odstraňovať informácie o Ukrajine, pretože kniha vyšla pár týždňov po invázii, čo je škoda. Celkovo o Ukrajine chýba toho viac (napríklad tragédia v Odese), podľa mňa to bolo účelové (príkaz zhora), pretože Philip Short podáva skutočne zodpovedný výkon a každá informácia má oporu vo viacerých zdrojoch, či v reálnom alebo konšpiračnom duchu. Zároveň vykreslenie Bidena ako krotkej ovečky mi príde tiež do oči bijúce, ale opäť: kniha vyšla za Bidenovej vlády. Takže toto treba brať do úvahy. V tej dobe vládli viac emócie než racionalita. Napriek tomu, autor sa usiluje nejako dôstojne zakončiť knihu, čo určite robil "pod tlakom". Naopak, text na obálke, anotácie, ktoré nájdete tu a na obálke, písal už slabomyseľný človek, čo považujem za neúctivé voči tomuto autorovi. Garantujem vám, že ani táto anotácia, ani tú, čo nájdete na obálke od Čechov, absolútne nekorešponduje s prístupom autora. Takže ak nenávidíte VP, budete z knihy sklamaní, to si nájdite mienkotvornú knihu, alebo čítajte masmédiá.

Výsledkom osemročnej práce je viac než 150 strán zdrojov a poznámok a sedemstranový zoznam ľudí, s ktorými autor viedol rozhovory v rozpätí niekoľkých rokov. Informácie môžu tešiť tých, ktorí pristupujú ku geopolitike pragmaticky, bez emócií a rozumejú faktu, že nefunguje na filozofii, čo je dobré a čo zlé (čo robí problém drvivej väčšine z nás, sudcovstvo a potrebu vyhodnocovať máme skrátka „v génoch“).

Na záver by som dodala, že Európu čakajú rozhodne ťažké časy. Podľa zoznamu údajov, ktoré rozpísal autor na viac než 700 stranách, mi to vychádza na najväčších štváčov v americkej politike. Sme ich vazalmi a tak skoro sa väzby nerozuzlia. Obávam, sa, že to ešte budeme my prosiť iné veľmoci, aby nás prijali. Hegemónia USA končí, svet smeruje k multipolarite, a ak tomu stále neveríte a smejete sa, spite ďalej. Politici váš spánok využijú, aby sme boli ešte vo väčšom blate. A verte tomu, že aj Európania sú na smiech iným, bohužiaľ, stretla som sa s tým... Smejú sa našej naivite v partnerstve s USA. Autor takisto napísal zaujímavý postreh v jednej otázke, sebareflexívne zrkadlo pre nás, ktorá naznačuje rasizmus. S veľkou vervou sme poprijímali "bielu rasu" (Ukrajincov), hoci pred rokmi sme odmietali prijať "iné rasy" utekajúce pred vojnami, koľkí z nich na to aj doplatili životom... A tak nás dnes vidia a smejú sa z nás, no nemáme o tom tušenia. Nemáme tušenia o tom, ako pôsobíme a ako vyzeráme pred zvyškom sveta. Európska sebestrednosť a pocit nadradenosti.
Toľko k tomu. Veľa šťastia, Európska únia!

„Ruskou ilúziou bolo, že sa aj napriek obrovskej premeny mocenských pomerov dočkajú uznania ako rovnoprávneho plnohodnotného partnera. Američania si zase predstavovali, že Rusko vždy dokážu vyšachovať, alebo ho obísť. Obe krajiny po celú dobu klamali seba samých.“ Bill Burns