Kliatba přehled
Historický romantický obraz zo začiatku XIX. storočia. Ústredná postava tohto "krvavého" historického obrazu, zvrhlík, neľútostný a priam perverzný vrah Ľudovít Fekete, ktorý sa votrie do najlepšej zvolensko-bystrickej rodiny Veselovskovcov, ožení sa s ich prekrásnou dcérou Faninkou, ktorú beštiálne zavraždí, dostane sa na galeje a napokon pomätený hynie ako najbiednejší žobrák. Okolo neho krúti sa Vansovej román, jeho ako dieťa doby a spoločnosti, vykresľuje v napínavých a hrôzostrašných situáciách a súčasne cez neho obžalúva mravy a nespravodlivosť tých čias. Stupňovanie hrôzy, bezcitnosť a diabolstvo tohto bezohľadného pánika, zbesilosť jeho činov - to všetko je písané s takou presvedčivosťou, že knihu prečíta najnenáročnejší i najnáročnejší čitateľ na dúšok. Každý si v nej nájde kvality pre seba.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Kliatba. Přidejte ho na této stránce. Přihlašte se a napište ho.
Nový komentář
všech 4 komentářůSouvisející novinky - Kliatba (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Ocenění knihy (1)
1927 -
Státní cena za literaturu
Kniha Kliatba v seznamech
(aktualizováno 1x za hodinu)
| v Právě čtených | 1x |
| v Přečtených | 11x |
| ve Čtenářské výzvě | 2x |
| v Doporučených | 1x |
| v Mé knihovně | 12x |
| v Chystám se číst | 2x |
| v Chci si koupit | 1x |
| v dalších seznamech | 1x |
Čtenáři před vámi navštívili ještě tyto knihy:
91 %
77 %
40 %
Terézia Vansová také napsal(a)
| 1968 |  Kliatba |
| 2002 |  Sirota Podhradských |
| 1973 | Biela ruža |
| 1998 | Recepty prastarej matere |
| 1973 | Chovanica |
Hororový príbeh, ktorý by obstál aj v dnešnej konkurencii thrillerov . So zimomriavkami sledujeme príbeh zla v podobe bohatého zemana Feketeho až po jeho biedny koniec. Román vychádzal zo skutočných udalostí, autorka ho mala pripravený 7 rokov, kým ho vydala.
Autorka sa celý život snažila o osvetu, rozširovanie obzoru jednoduchých žien zapriahnutých v starostlivosti o deti a rodinu. Snažila sa ich pozdvihnúť a potešiť, vzdelávať v ich náročnom osude, šíriť slovenský jazyk medzi ľudí. Predkladanie príbehov z „čiernej kroniky“ bol jeden zo spôsobov, hoci nie typický pre slovenskú literatúru na prelome 19. a 20. storočia, ktorá sa usilovala o tzv. „ušľachtilú“ literatúru.
Spisovateľka urobila z príbehu dobový obraz vtedajšieho života, oboznamuje nás s banskobystricko – zvolenským prostredím, so zemianskou šľachtou, atmosférou starých zemianskych domov, s mešťanmi, inteligenciou i jednoduchým ľudom.
Až sa čitateľ cíti ako v živom obraze, akoby sedel v pestrej spoločnosti v salóne u Veselovských, zúčastňoval sa debát, dozvedal sa klebety, prijímal bohaté občerstvenie a spoznával charaktery ľudí. V románe sa to hemží historickými osobnosťami. Z jej prác môžu dodnes čerpať folkloristi a kultúrni historici.
Za román Kliatba získala v roku 1927 štátnu cenu.