Jediný příběh přehled

Budem úprimná – táto kniha nie je pre mňa. :/
Nechala ma chladnou aj po druhom dopočúvaní, o ktorom som si myslela, že mi odkryje potenciál, ktorý videli iní. Som tiež sklamaná. Nie z románu ako knihy, ale z faktu, že z neho nič necítim. Aktuálne ani neviem, či ešte siahnem po ďalšej Barnesovej knihe, ale niekde som „počula“, že každá je svojim spôsobom iná, a to ma celkom zaujalo. :D

Na druhú stranu viem presne prečo ho čitatelia zbožňujú a chvália. Autorov dar reči, opisov, polemizovania, uvažovania, filozofovania, krásnych myšlienok, neskutočného rozpitvávania a všetkého ostatného, čo v podobných textoch býva je veľmi svojský a hutný, ba priam až vyčerpávajúci. Tu vznikajú iba dve cesty - buď sa zapáči alebo nie. A ja patrím k tým, ktorým Julianov štýl srdce nerozdrapil. Namiesto toho mi ale unavil celého človeka. :D Myslím, že keby toho nekonečného uvažovania o láske a vzťahoch, ľudskej pamäti, na ktorú sa nedá spoľahnúť tak, ako si myslíme (pre mňa po určitú hranicu znesiteľné, ale následne už iba nudné) bolo menej, asi by sa mi román páčil, ale to by potom už nebol ospevovaný Barnes. :)

Upútal ma vzťah 19-ročného Paula a 48-ročnej Suzany, ktorý netrval iba jedno leto, a v ktorom nešlo iba o intímnosti, často dominantné na začiatku takmer každého vzťahu-nevzťahu. Páčil sa mi nápad 3 chronologických častí, vždy z iného uhľa Paulovej osoby - zaujímavé spestrenie. Spomienkové rozprávanie, ktoré postupne odhaľovalo a išlo do hĺbky celej ich lásky a ňou poznačeného okolia ma raz bavilo, inokedy zase nechávalo ľahostajnou a miestami dokonca pripomínalo typicky Kingovské odbáčanie od témy, ktoré neznášam. :D Roky, počas ktorých sa všetko menilo, dozrievalo a, bohužiaľ, aj ničilo, smerovali k tomu najhoršiemu, čo som zo začiatku absolútne nečakala a za to dávam plusový bod. Postupne som si ale začala uvedomovať, že mi všetok ten smútok ubližuje a kazí náladu.

„Jediný příbeh“ má hlavu aj pätu, aj svoj význam a verím, že dokáže vcucnúť. Vravím si, že to môže byť tým, že mám aktuálne krásne životné obdobie, som šťastná a spokojná a aj keď milujem drámu a pôsobivý srdcabôľ, mám hranicu hĺbky, ktorú nezvládam a myslím, že Barnesov ponor do utrpenia, demencie, alkoholu, ubližovania na zdraví, psychologických obrazov a nešťastia bol tak hlboký, že som sa začala topiť. :)

Ale veď nevadí. Ako vždy v takýchto prípadoch, idem ďalej. :)
...
„Ano, láska pro něj byla katastrofa, ostatně i pro Siuzn.. očima projel několik přeškrtaných záznamů a pak notes zase vsunul do šuplíku. Možná, že celý život jenom ztrácel čas, možná, že lásku definici zkrátka zachytit nejde. Možná ji dokáže zachytit jenom příběh.“