Jak smutné v bitvě padnout přehled
Podtitul: Svědectví o válce Jedna z nejkrvavějších bitev druhé světové války se udála na jaře roku 1945 na ostrově Iwo Jima, kde americké jednotky vůbec poprvé vstoupily na japonské území. Pod velením generála Kuribayashiho se na tomto nehostinném a zcela bombami rozrytém ostrově na smrt odsouzení japonští vojáci bránili po dlouhých třicet šest dnů útokům americké námořní pěchoty, doslova do posledního muže. Kniha poskytuje unikátní pohled do tehdejšího uvažování jak japonské vojenské elity, tak prostých vojáků a zejména do povahy mezi japonskými důstojníky zcela vyjímečného generála Kuribayashiho. Uvádí čtenáře nejen do jím uplatňované vojenské taktiky, ale také do jeho celkového přístupu k životu. Po svém vydání v Japonsku se příběh generála Kuribayashiho stal okamžitě bestsellerem a získal prestižní Soichi Oya Nonfiction Prize. Srovnatelný úspěch slavil i v USA, kde se také stal námětem stejnojmenného oscarového filmu režiséra Clinta Eastwooda.... celý text
Originální název: So Sad to Fall in Battle
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Jak smutné v bitvě padnout. Přidejte ho na této stránce. Přihlašte se a napište ho.
Nový komentář
všech 6 komentářůSouvisející novinky - Jak smutné v bitvě padnout (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Jak smutné v bitvě padnout v seznamech
(aktualizováno 1x za hodinu)
| v Přečtených | 31x |
| ve Čtenářské výzvě | 3x |
| v Doporučených | 4x |
| v Mé knihovně | 35x |
| v Chystám se číst | 22x |
| v Chci si koupit | 5x |
| v dalších seznamech | 3x |

80 %
77 %
57 %
Jak smutné v bitvě padnout
Autorke sa v armáde cisára podarilo nájsť výnimočného muža a vojvodcu, na japonské pomery skutočného humanistu. Autorkiným opisom osoby generála si generál získal moju priazeň a postupom času som začal ľutovať aj vojakov. Potom som si však spomenul na stínanie hláv, nevestince (kde sa vlastne znásilňovali nútene naverbované ženy), zaobchádzanie so zajatcami a podobné zábavky udatných vojakov cisárovej armády a povedal som si, že dva nálety boli možno aj málo. Autorka pár faktov zopakovala viackrát (asi aby čitateľ vyronil aspoň jednu slzičku) a akosi mi v knihe úplne chýbal opis bežného dôstojníka alebo vojaka armády tých čias aby bolo vidno, čím bol vlastne Kuribayashi výnimočný oproti ostatným. Kniha síce navodzuje u čitateľa smútok, no japonským vojakom patrí len obdiv za ich vernosť, ľútosť si určite nezaslúžia.