Demon Copperhead přehled

Priznávam, recenziu píšem s malou dušičkou - neviem totiž, ako mám zhrnúť svoje dojmy a pocity z tejto 564-stranovej bichle ocenenej Pulitzerovou cenou. Recenzie, ktoré som doteraz na knihu videla, boli na jedno kopyto, neosobné.

Počas čítania mnou prešla celá škála pocitov od bezmocnosti, hnevu, ľútosti, po radosť. Autorka ich skrze postavu popísala tak verne, že som sa nedokázala počas čítania odosobniť. Rozprávačom je samotný Damon (Demon) v prvej osobe - takto verne opisuje svoju situáciu. Je to úprimná spoveď chlapca, obete systému, ktorého jediná starosť je prežiť ďalší deň. Preto aj početné vulgarizmy pôsobia prirodzene a autenticky. Veď, vie si niekto predstaviť chalana so životom v sr**kách, neskôr aj na drogách, ktorý by sa vyjadroval bez nadávok? Ja nie. V úvode nám servíruje vtipnú detskú naivitu. Demon je silná postava, cynická, morálne na správnom konci, s dobrým srdcom, bojovník, preživší. Napriek nepriazni osudu sa aj pomocou svojho výtvarného talentu dokáže vyhrabať na vrchol smetiska svojho života. Okrem polien pod nohy mu osud hádže do cesty aj dobrých a láskavých ľudí. Autorka napísala veľmi uveriteľne nielen hlavnú postavu, ale aj vedľajšie, nik nebol ohraničený - v každom dobrákovi bolo niečo zlé, v každej negatívnej postave niečo dobré.
Podľa anotácie sa autorka inšpirovala viktoriánskym románom Charlesa Dickensa David Copperfield. Nečítala som ho, neviem posúdiť nakoľko je podobný, avšak mne osobne pripomínal zmes “Kto chytá v žite”, "Lincolnovu diaľnicu" a “My, deti zo stanice ZOO”. Demon v príbehu dokonca aj spomína samotného Dickensa aj Holdena.